Sobota, 19. august, 2017 | Meniny má Lýdia
Pridajte si svoje mesto

Fresky v Ludrovej namaľoval suverén. Nik ho ešte neodhalil (+ FOTO)

Dlhoročné úsilie reštaurátorov sa v jednej z najstarších náboženských stavieb Liptova blíži do cieľa. Na obnove vzácnych fresiek pracuje aj Juraj Maták. Bol ochotný a podelil sa o svoje pracovné postupy a zistenia.

Kostol Všetkých svätých Ludrová - Kút.

Dlhoročné úsilie reštaurátorov sa v jednej z najstarších náboženských stavieb Liptova blíži do cieľa. Na obnove vzácnych fresiek pracuje aj Juraj Maták. Bol ochotný a podelil sa o svoje pracovné postupy a zistenia.

Vďaka polohe, jednoduchému kamennému vzhľadu a niekoľkým starým stromom v tesnej blízkosti má Kostol Všetkých svätých pri Ludrovej svoje špecifické čaro. Vyzerá ako pamätník veľmi dávnych čias zabudnutý v poliach na polceste medzi Ružomberkom a Ludrovou.

Na provizórnom niekoľkomiestnom poľnom parkovisku vedľa cesty, ktorá kopíruje kamenné ohradenie stavby, stojí len jedno auto. Je slnečno a teplo. Železná brána do areálu kostola je na druhej strane cesty. Musím si dať pozor. Nie je tu priechod pre chodcov a hoci je tu ostrá zákruta a tridsiatka, niektoré autá chodia veľmi rýchlo.

Kedysi bol iný

Pri dverách kostola sedí pracovníčka Liptovského múzea, ktoré pamiatku spravuje. Vstupné je symbolické. Nič však nenapovedá, že by dnu boli nejakí návštevníci.

Vchádzam cez malé dvere v bočnej lodi kostola. Je to jediný vstup. Prekročím prah a podmienky sa rýchlo zmenia. Je tu oveľa menej svetla ako vonku a minimálne o desať stupňov chladnejšie. Všetko vďaka hrubánskym múrom a malým či úzkym oknám gotickej stavby, ktorá vznikla niekedy okolo roku 1270. Vtedy ju tvorila len svätyňa nasmerovaná na východ, kde prebiehali obrady a priestor pre veriacich. Zhruba o tristo rokov pribudla aj bočná loď, ktorou som vstúpil a kamenná veža, symbol kostola. Okrem toho je tu ešte sakristia a drevený chór.

Svätyňa kostola Všetkých svätých v Ludrovej. Na jej stenách je 34 fresiek - obrazov z Ježišovho života. Foto: Miro Gejdoš

Lampy a biele plášte

Interiér nie je veľký, ale je veľkolepý. Hrubé múry dokázali dodnes udržať atmosféru stredoveku. Kto vo všechsvatskom kostole, ľudia z okolia ho inak nenazvú, ešte nebol, si to predstaví len ťažko. Väčšinu roka je tu ticho a narúšajú ho len prechádzajúce autá. Návštevníkov chodí málo. Nepomáha ani to, že ide o jednu z najstarších sakrálnych stavieb Liptova s mimoriadne zaujímavými freskami, ktoré vnikli ešte pred rokom 1400, ani legendy o templároch či duchárske príbehy spojené s touto bránou do stredoveku.

Pri stene stojí kovové lešenie, podlahu svätyne križujú káble. Na zemi pri oltári je kufrík s farbami, fľaštičkami a rôznymi nástrojmi. Na mohutnom kamennom oltári leží viacero čiernobielych fotografií. Oblúk oddeľujúci svätyňu, takzvané presbytérium, od zvyšku kostola, osvetľujú dve lampy na stojanoch. Kostolom sa ozýva ťukanie. Muž a žena v bielych plášťoch sústredene udierajú do omietky. Pod ich nástrojmi sa pomaličky objavujú fragmenty malieb, ktoré sú staré zhruba šesť storočí.

Reštaurátorská legenda

„Na reštaurovaní týchto fresiek pracujem s prestávkami už veľa rokov. Začal som v šesťdesiatom prvom. Vtedy som tu praxoval ako študent strednej umeleckej školy pri reštaurátorovi Mikulášovi Štalmachovi,“ hovorí s úsmevom reštaurátor a akademický sochár Juraj Maták, Ružomberčan, ktorému pri obnovovaní malieb pomáha manželka Darina.

Spomenul Mikuláša Štalmacha. Narodil sa v roku 1907 a dožil sa 83 rokov. Podľa Pamiatkového úradu SR bol priekopníkom a jedným z najvýznamnejších reštaurátorov. Žil v rodnom Liptovskom Mikuláši.

„Štalmachove práce skončili, keď už mal robiť retuše fresiek,“ hovorí Maták a nechce to rozoberať.

Pýtam sa, ako vyzerá retušovanie pri obnovovaní fresiek. Skúsený pracovník levočského ateliéru mi vysvetľuje, že po reštaurovaní musí byť jasné, čo je originál a čo je opravené.

„V žiadnom prípade to nie je tak, že by sme niečo domaľovávali. To, čo je pôvodné, to zachováme. Zničené časti sa snažíme očistiť a pátrame po tom, čo tam bolo. Ak nájdeme nejaké fragmenty, napríklad ostrovčeky farby či línie a sme si istí, ako to vyzeralo, vyplníme to rovnakou farbou.“

Aby bolo zreteľne vidno prácu reštaurátora, používa veľmi tenký štetec. Čiarkami rovnakej farby, akú má originál, nahusto vyplní priestor okolo, takže z diaľky vyzerá maľba ako pôvodná, ale zblízka vidno, čo doplnil retušovaním.

Reštaurátor Juraj Maták pri práci na obnove fresiek v ludrovskom kostole. Foto: Miro Gejdoš

Laik si nič nevšimne

Juraj Maták s manželkou sú pri opravovaní fresiek vo finále. V septembri alebo v októbri by mali skončiť. Prípravy však trvali niekoľko rokov.

„Najprv treba urobiť prieskum. Ten prebehol v roku 2010. Je to niečo ako projekt pri stavbe domu. Musíme zistiť, čo je poškodené, v akom rozsahu a navrhnúť postup obnovy.“ O realizácii rozhoduje komisia ministerstva kultúry alebo Pamiatkový úrad SR.

V roku 2013 začali s opravou prasklín v stenách. Prebiehalo to tak, že ich vypĺňali špeciálnymi materiálmi. Ak je prasklina veľká a narúša múr, musia ju stabilizovať kovovými prútmi. Reštaurátor mi ukazuje miesto na stene, pred ktorou je lešenie. „Návštevník si to nevšimne, lebo je to pod omietkou,“ vysvetľuje, ako zachraňujú stavbu.

Nasledovalo tmelenie. Trvalo dve sezóny, teda dva roky, vždy niekoľko mesiacov. Je to obdobie, keď je teplo a sú vhodné podmienky. V tomto prípade sa náklady na trojmesačnú reštaurátorskú sezónu pohybujú okolo 15-tisíc eur.

Fresky na stenách vlhli

Čo sa týka fresiek v Kostole Všetkých svätých, ich najväčším problémom boli prírodné vplyvy. Dokopy 34 fresiek zo stien svätyne, zobrazujúcich výjavy z Kristovho života, muselo čeliť vlhku, vetru a teplotným výkyvom.

„Niekto vybil okno a mohol sa sem dostať nielen vietor, ale aj dážď a sneh. Kamenná podlaha, na ktorej teraz stojíme, je 30 centimetrov nad pôvodnou a bola až po obvodové múry. Vlhkosť spod nej sa nemala ako vypariť, tak sa tlačila do stien a ničila fresky. Teraz sú múry zvnútra obkopané, aby mala vlhčina kadiaľ unikať,“ vysvetľuje Maták a ukazuje čiernobielu fotku spred päťdesiatich rokov. Na nej vidno zachovanú fresku, je asi meter a pol nad zemou. Odlepím oči od fotky, pozriem sa na stenu a vidím len nejasné pozostatky.

Pol storočia staré čiernobiele fotografie fresiek rozložené na oltári. Reštaurátorom pomáhajú identifikovať zničené časti fresiek. Foto: Miro Gejdoš

Nič nie je červené

„Reštaurátor musí poznať históriu, archívy, vtedajšie technológie a musí spolupracovať s viacerými odborníkmi, napríklad kunsthistorikmi či chemikmi. Je to veda, umenie aj archeológia. Len s tým rozdielom, že nekopeme do zeme, ale do steny,“ hovorí muž, ktorý vyštudoval Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave a okrem toho, že je reštaurátor, má titul akademického sochára.

Hovorí mi, aby som si všimol farby fresiek. Upozorňuje na to, že prevláda čierna, hnedá, okrová a výrazne veľa je zelenej, aj keď bola vzácna. Súvisí to vraj s tým, aký materiál sa vtedy ťažil v okolí. V 50 kilometrov vzdialenej Banskej Bystrici sa ťažila meď, to vysvetľuje zelenú farbu.

„Pozrite, nikde nie je výrazná červená. Je to preto, že ju autor nemal. V tom období sa dovážala až z Turecka.“

Tajomný umelec

Pýtam sa, kto fresky namaľoval. Nikto to nevie. Maľby sa podľa Matáka nedajú porovnať s inými z toho istého obdobia. Sú jedinečné. Autora sa zatiaľ nepodarilo vystopovať, aj keď sa hovorí o podobnosti s výzdobou kostola v obci Poniky pri Banskej Bystrici. Niektorí bádatelia dokonca hľadajú spojitosti aj v rumunskom Sedmohradsku či rakúskom Štajersku.

„Diela tohto umelca už mohli zaniknúť, alebo toho neurobil veľa. Ale bez váhania môžeme povedať, že to bol perfektný kresliar. Pozrite sa tie tváre a ohyby odevov,“ nabáda ma reštaurátor a spolu sa zahľadíme na jeden z obrazov, ktorý zachytáva koniec Ježišovho života, cestu na Kalváriu.

„Fresky sa kreslili vodovými farbami do mokrej omietky. Tam nebol žiadny priestor na chyby, musel mať suverénny ťah štetcom,“ dodáva a vzbudzuje vo mne čoraz väčší záujem o neznámu postavu zo stredoveku, nad ktorej talentom a zručnosťou žasneme dodnes.

Najprv len zametali

Chcem vedieť, aký to mohol byť človek. Určite musel mať nejaké vzdelanie a zrejme poznal aj Bibliu, keď kreslil podľa jej motívov a používal pri tom bohatú symboliku. J. Maták vysvetľuje, že aj maliari sa kedysi združovali do cechov. V nich získavali vzdelanie.

„Nebolo to klasické vzdelanie, ako ho vnímame dnes. Učenie prebiehalo hlavne prakticky. Učeň najprv možno len zametal dielňu, potom, ak majster videl, že má talent a záujem, ho nechal pripravovať farby a neskôr aj maľovať. Keď sa vyučil, odišiel na vandrovku, kde zbieral ďalšie skúsenosti pri iných majstroch. Často aj v iných krajinách.“

Čo sa týka motívov malieb v ludrovskom kostole, podľa reštaurátora ich mohol autor maľovať podľa knižnej predlohy. Miestny farár mal napríklad ilustrovanú Bibliu a podľa nej nechal vyzdobiť kostol, prípadne sám vymyslel koncepciu.

Reštaurátori pracujú na obnove interiéru už niekoľko rokov. Túto jeseň by mali skončiť. Ešte ich bude čakať práca na zovňajšku kostola. Foto: Miro Gejdoš

Za Martinček dostal cenu

Stredovekí maliari svoje diela nepodpisovali ani neznačkovali. Zmenil to až príchod renesancie na prelome 15. a 16. storočia. „Maliar bol remeselník ako každý iný, a tak to aj bral. Každý vedel robiť niečo iné. Ale ani kováč sa nepodpisoval na podkovy,“ objasňuje muž, ktorý už reštauroval niekoľko liptovských kostolov a za objav a obnovu malieb v Martinčeku získal aj ocenenie.

Kým sa s Jurajom Matákom rozprávame a prechádzame po kostole, jeho manželka pokračuje v práci. Kostolom sa stále ozýva klepkanie a škrabkanie. Sledujem, s akými nástrojmi sa obnovujú fresky. Vidím kladivko, skalpel, rôzne štetce a niekoľko prípravkov neznámych laickému oku. Dozvedám sa, že večer používajú aj ultrafialové svetlo, ktoré dokáže odhaliť na stenách nové súvislosti.

Poklad ako na dlani

Aj napriek tomu, že v Kostole Všetkých svätých prebiehajú reštaurátorské práce, stále je otvorený pre návštevníkov. Kým som bol v kostole, neprišiel ani jeden. „Niekedy prídu dvaja ľudia za celý deň,“ hovorí reštaurátorka Darina Matáková. „Zato áut počuť veľa. Najmä nákladiaky robia poriadny randál, keď idú okolo. Ale inak je tu veľký pokoj.“

Nakoniec sa s dvojicou skúsených reštaurátorov zamýšľame nad tým, prečo nechodí viac ľudí. Dostávame sa aj k templárskym legendám a neuveriteľným príbehom o kostole. Manželia sa iba zasmejú. Zhodujeme sa na tom, že nemusíme hľadať skryté odkazy, tajné súvislosti a bájne poklady. Všechsvatský kostol je legendou a klenotnicou sám o sebe a žiadny zo svojich skvostov neskrýva. Stačí sa prísť pozrieť a sami zistíte, že je to miesto s neobyčajnou atmosférou a veľkou historickou i umeleckou hodnotou.

 


  1. Dvojici našli v aute drogy 843
  2. Kde sa dá dobre a zadarmo okúpať - Smrečany 521
  3. Skoro dvestoročnú osadu chceli niekoľkokrát presťahovať 399
  4. Kde sa dá dobre a zadarmo okúpať - Liptovský Ján 320
  5. Kde sa dá dobre a zadarmo okúpať - Bobrovec 197
  6. Chystá sa nová štvrť 162
  7. Eltek z Liptovského Hrádku neodchádza 87
  8. Z Demänovky zmizla voda 74
  9. Oprava mosta na sídlisku bude zložitejšia, ako sa pôvodne čakalo 39
  10. V Palúdzke začali stavať malé námestie 38

Riešime za Vás

Šetrenie vody
Liptovský Mikuláš

Šetrenie vody

V riešení
Policajná hliadka hrala v službe futbal.
Liptovský Mikuláš

Policajná hliadka hrala v službe futbal

Vyriešené
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Dvojici našli v aute drogy

Pravdepodobne marihuanu prevážali 39-ročná Mikuášanka a 21-ročný mladík z Ružomberka.

Kde sa dá dobre a zadarmo okúpať - Smrečany

Množstvo ľudí navštevuje akvaparky a miesta, kde je potrebné platiť, no v Liptove je niekoľko zaujímavých destinácii, kde okrem cesty nestratíte ani cent.

Skoro dvestoročnú osadu chceli niekoľkokrát presťahovať

Poznáte mikulášske ulice a námestia? Viete, podľa koho a čoho ich pomenovali? Pripravili sme seriál, v ktorom vám ich postupne predstavujeme.

Kde sa dá dobre a zadarmo okúpať - Liptovský Ján

Množstvo ľudí navštevuje akvaparky a miesta, kde je potrebné platiť, no v Liptove je niekoľko zaujímavých destinácii, kde okrem cesty nestratíte ani cent.

Kde sa dá dobre a zadarmo okúpať - Bobrovec

Množstvo ľudí navštevuje akvaparky a miesta, kde je potrebné platiť, no v Liptove je niekoľko zaujímavých destinácii, kde okrem cesty nestratíte ani cent.

Blízke regióny

Foťte rýchlo. Najznámejšia drevenička Horehronia to má spočítané

Chamkova stodola, pravdepodobne najfotografovanejšia drevená stavba Horehronia, je podľa odborníka v značne narušenom stave.

Plavecké rekordy v žilinskom bazéne neplatia. Bazén nemá 50 metrov

Štandardné rozmery dostane bazén po rekonštrukcii. Mestská plaváreň bude niekoľko týždňov zatvorená.

Gratulujeme. Oravská Polhora je Dedinou roka 2017

Do národnej súťaže sa tento rok zapojilo dvadsať obcí, z Oravy iba jedna. A práve tá oravská vyhrala.

Vítame na svete ďalších maličkých Oravcov

Nech sa im na svete páči. Veľa zdravia.

Prečo tečie Považím Váh a nie Orava?

Všimli ste si niekedy sútok Oravy a Váhu? Prečo sa Orava vlieva do nepatrného Váhu a nie Váh do rozľahlej Oravy? Obe rieky majú veľa podobného.

Všetky správy

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

Útočník pobodal vo fínskom Turku niekoľko ľudí, dvaja neprežili

Pri útoku utrpelo zranenia najmenej šesť ľudí.

Michal Gučík o návšteve Danka: Možno mám len dobrý kávostroj

O vypovedaní koaličnej zmluvy som sa dozvedel z médií, hovorí pre SME podnikateľ Michal Gučík, ktorého označujú za radcu Andreja Danka.

SNS skúšajú posunúť slovenské "zvyklosti", doplatia na svoju nenažranosť

Peniaze na vedu sa na Slovensku rozdeľujú hlboko pod úrovňou civilizovaného sveta.

Kam vyraziť