LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Ester Martinčeková-Šimerová patrila medzi najväčšie osobnosti slovenského moderného umenia.
Nebola to náhoda, že mladá študentka maliarstva, ktorá na Academie Moderne v Paríži vnikala do zákonitostí kubistickej maľby pod vplyvom svojich učiteľov, konštruktivistické úsilia vyrastali z vedomia nevyhnutnosti revolučných premien (Fernand Léger, Alexandra Exterová) súčasne publikovala v bratislavských robotníckych novinách v roku 1929 pokrokové politické karikatúry.
Bývať v malom meste sa umelkyni páčilo
S manželom, umeleckým fotografom Martinom Martinčekom, viedli tvorivé dialógy o svojej tvorbe.
Bývali v Liptovskom Mikuláši. Na otázku, či jej nie je ľúto, že žije v tichom malom meste mimo centra kultúrneho diania, odpovedala: „V Liptove som spokojná. Myslím si, že pre mladého umelca je potrebné, aby veľa získaval, učil sa. Pre staršieho je príznačné, že mu stačí menej prijímať a viac dávať.“
Krásu brala ako spájateľa umelca s prírodou
Kráse pripisovala obrovský význam vo svete všetkého živého. Považovala ju aj za spájateľa medzi umelcom a prírodou. „Umelec, ktorý sa uchádza o krásu, musí zmeniť jej zjav,“ hovorievala Ester Martinčeková-Šimerová. „Musí jej vnútiť prestrojenie, ktoré utkal z tajných pokladov svojho umeleckého temperamentu, z utajených bohatstiev svojho nadania. V tejto maske sa krása zjaví dočasne nepoznateľná, po čase poznateľná.“
Prvá dáma slovenského maliarstva umrela v Liptovskom Mikuláši pred desiatimi rokmi 7. augusta 2005 vo veku 96 rokov.
Autor: Pavol M. Kubiš
