LIPTOVSKÝ PETER. Po Dukle boli druhé najťažšie oslobodzovacie boje druhej svetovej vojny v okolí Liptovského Mikuláša.
Veliteľstvo 1. československého armádneho zboru sídlilo v priestoroch školy v Liptovskom Petre.
Budova je národnou kultúrnou pamiatkou, v deväťdesiatych rokoch minulého storočia ju v dezolátnom stave vrátili pôvodnému vlastníkovi, evan-jelickej cirkvi.
Už roky sa snaží o zachovanie a opravu stavby, ktorej na hodnote pridávajú nielen historické udalosti druhej svetovej vojny, ale aj rad významných osobností, ktoré sa tu učili čítať a písať.
Dva mesiace bola veliteľským stanoviskom
Budovu postavili pred viac ako 130 rokmi, začiatkom dvadsiateho storočia ju rozšírili o ďalšie poschodie. Do zoznamu štátom chránených budov sa dostala pre dôležitú úlohu, ktorú zohrala v oslobodzovacích bojoch.
„V Liptovskom Petre bol dislokovaný 4. prápor československej brigády a až do bojov o Liptovský Mikuláš, od februára do konca marca 1945, bolo v budove evanjelickej ľudovej školy veliteľské stanovisko veliteľa 1. československého armádneho zboru generála Ludvíka Svobodu,“ povedal Peter Vítek, riaditeľ Štátneho archívu v Bytči, pobočky v Liptovskom Mikuláši.
Po oslobodení obce bol na fare ubytovaný generál Ludvík Svoboda. V jednej učebni školy bývala jeho stráž, v druhej zriadili telefónnu centrálu. V učiteľských bytoch zas bývali sovietski dôstojníci z generálneho štábu.
Národná kultúrna pamiatka dokumentuje historické udalosti z obdobia druhej svetovej vojny celoslovenského významu.
„Budova školy ako pamiatka histórie má predovšetkým historickú hodnotu. Pôsobenie československého armádneho zboru pri oslobodzovaní územia Slovenska má historicky a národne mimoriadny význam. Oslobodzovanie regiónu Liptova a boje o Liptovský Mikuláš predstavujú dôležitý historický medzník v dejinách národnooslobodzovacieho boja,“ citovala z aktualizačného listu pamiatky Jana Váňová z Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.
Jej dôležitosť pripomína aj pamätná budova na fasáde vedľa vchodu.
V blízkosti Liptovského Petra bolo strategické letisko Mokraď. Oslobodzovacia armáda vyhnala z neho Nemcov a obsadila ho. O dva dni nato zriadili veliteľstvo v budove školy. FOTO: ARCHÍV
Opravujú ju iba z milodarov
Evanjelický zbor žiadal o pomoc štát, už niekoľko rokov podáva žiadosť o dotáciu na ministerstvo kultúry. Zatiaľ bezvýsledne. Vypísali aj verejnú zbierku, z peňazí sa nepodarilo budovu opraviť tak, ako by si zaslúžila.
Aby sa celkom nezmenila na ruinu, tamojší veriaci v spolupráci s farnosťou postupne zachraňujú budovu len z milodarov.
„Keď nám budovu vrátili, mala deravú strechu, cez ktorú zatekalo a znehodnocovali sa múry. Vlhla, na stenách bola pleseň,“ opísala zborová farárka Daniela Mikušová.
Z vlastných zdrojov sa im podarilo opraviť strechu a podrezať múry, aby odvrátili hroziacu katastrofu.
Vychovali v nej významné osobnosti
Keby sa národná kultúrna pamiatka pamätnej školy opravila, podľa farárky by to bol skvost Liptovského Petra.
„Je to krásna stavba, má úžasné priestory, vysoké stropy a výbornú akustiku. Stavali ju zruční liptovskí murári. Má ale aj historickú hodnotu, pretože sa v nej zastavil front. Vzdelanie tu dostali významné osobnosti, ktoré neskôr ovplyvnili celé Slovensko,“ priblížila.
Spomenula napríklad Máriu Bellovú, prvú slovenskú lekárku – ženu, ďalej generála Ferdinanda Čatloša alebo Irenu Dérerovú, priekopníčku detskej kardiológie na Slovensku.
Stacionár pre osamelých
Evanjelický zbor má oklieštené možnosti využitia školy. Chráni ju zákon a pri rekonštrukčných prácach musia dodržať pôvodný vzhľad.
„Podarilo sa nám dať aspoň ako-tak do poriadku prízemie. Využívame priestory na naše aktivity, služby Božie, stretávanie spevokolu a dorastu,“ opísala Mikušová.
Ak by sa im podarilo splniť sen a sprevádzkovať celú budovu, využitie by mala širšie, poschodie by mohlo slúžiť na ubytovanie a uvažujú o dennom stacionári pre dôchodcov.
„Chceli by sme vytvoriť miesto na stretávanie sa starších ľudí, aby netrávili čas v samote doma. Mali by tu tvorivé dielne, obed, zabezpečenú spoločnosť. Nechceme a nemôžeme nechať toto dedičstvo spustnúť,“ dodala zborová farárka.
