Sobota, 19. august, 2017 | Meniny má Lýdia
Pridajte si svoje mesto

Živý park predstaví dejiny od lovcov mamutov po Germánov

V podhorí pri Partizánskej Ľupči začnú v máji s prácami na prvej živej pravekej osade na území 
Slovenska.

Autor projektu verí, že archeopark posunie vzdelávanie dopredu. Deti sa učia o praveku v škole, ale mnohé vedomosti nevedia spojiť s reálnym využitím. V archeoparku by ich mohli vidieť v pôvodnom prostredí.(Zdroj: VIZUALIZÁCIA: TOMÁŠ MORAVČÍK, PETER MARETTA)

PARTIZÁNSKA ĽUPČA. Život v praveku bol fascinujúci a mystický. Ľudia poznajú svetové stavby, ktoré vznikli v praveku, napríklad známy Stonehenge či egyptské pyramídy.

Bežný človek ale už netuší, že na území Slovenska sa zachovali ešte staršie stavby, nemenej záhadné a pútavé rondely. Ich skutočný význam je stále opradený tajomstvom, skúmajú ich archeológovia, astronómovia, historici.

Kópia záhadnej kruhovej stavby vyrastie na lúkach za Partizánskou Ľupčou. Bude súčasťou pripravovaného Archeoparku Liptovia. Prípravné práce chcú začať už v máji, prví návštevníci by sa mohli po areáli s ďalšími dvanástimi stavbami prechádzať už v budúcoročnej letnej sezóne.

Nebude to žiaden 
Disneyland

„Chceme ľuďom ukázať, ako žili naši predkovia v dávnej minulosti. V žiadnom prípade neboli necivilizovaní. Práve naopak, používali, veľa technologických inovácií, ktoré sú omnoho staršie, ako by sme predpokladali,“ opísal Víťazoslav Struhár, konateľ spoločnosti AcheologiaSK, ktorá park realizuje.

Ich hlavným zámerom je oživiť pravek, ktorý je pre bežného človeka veľkou neznámou. „Priblížime ho interaktívnou a zážitkovou formou. Som presvedčený, že ľudí pritiahne,“ povedal.

Živý archeopark v Liptove má podľa neho veľký potenciál. Región navštevuje veľa turistov, ktorí hľadajú pridanú hodnotu svojej dovolenky.

„Nie všetkých baví tráviť celé dni pri preplnených bazénoch. Ak si chcú pobyt nejako oživiť, nemajú veľmi kde, pretože ponuka ďalších atrakcií je malá. Dnes nestačí ľudí len pritiahnuť do akvaparkov.“

V Európe veľmi úspešne funguje hneď niekoľko podobných archeoparkov. Ich priemerná návštevnosť sa pohybuje okolo 50-tisíc ľudí ročne. Nejde o múzeá alebo skanzeny, tie vznikajú na miestach pôvodného nálezu.

Príkladom môže byť Havránok nad Liptovskou Marou. Archeoparky sa líšia tým, že sú umelo vybudované, ale striktne sa pridŕžajú skutočných nálezov. „Nie je to ale žiadny Disneyland,“ povedal autor myšlienky.

Využijú archeologické 
nálezy z celého Slovenska

Na päť a pol hektárovom pozemku za Partizánskou Ľupčou chcú ľuďom predstaviť pravek z nálezov na územiach od západu po východ Slovenska. Zastúpené budú stavby z rôznych kultúr, časových období aj typom využitia. Vnútro zariadia presnými kópiami predmetov, ktoré sa v tom období používali.

„Vybrali sme objekty zo známych nálezísk na Slovensku. Majú dobre zachované základy alebo máme toľko informácií, že tieto stavby dnes vieme zrekonštruovať,“ vysvetlil Struhár. Najstarším objektom bude rekonštrukcia výnimočného nálezu, jednoduchých stanových príbytkov, ktoré obývali lovci mamutov v staršej dobe kamenej 20-tisíc rokov pred naším letopočtom. Ich základy sa našli v Moravanoch pri Piešťanoch a v Tibave na východnom Slovensku.

Najmladšou stavbou bude rekonštrukcia germánskeho domu z tretieho storočia nášho letopočtu. Postaviť chcú aj kópiu vzácneho dlhého eneolitického domu, jeho zvyšky vo veľmi dobrom stave objavili v Chynoranoch pri Nitre.

Jedným z najväčších lákadiel by mala byť bohatá kniežacia mohyla z doby bronzovej. Bude presnou kópiu tej, ktorú objavili v Očkove pri Piešťanoch.

Severné Slovensko, regióny Liptov, Orava a Turiec budú zastupovať zrubové domčeky.

Na severnom Slovensku sa nezachovalo veľa pôdorysov pravekých stavieb, ktoré by sa dali rekonštruovať. To, čo bolo možné, stojí dnes na Havránku.

„Liptov je bohatý na iný typ nálezov, napríklad na bronzové poklady či pohrebiská. Nie sú tu vhodné pôdne podmienky, ktoré by zachovali základy napríklad neolitických stavieb,“ vysvetlil.

V Nízkych Tatrách 
sa ťažila meď už v praveku

Spoločnosť ArcheologiaSK pôvodne zamýšľala postaviť park pri Ludrovej, v blízkosti Kostola Všechsvätých. Plány museli z viacerých dôvodov prehodnotiť a posunuli sa do Partizánskej Ľupče.

„Chceli sme park umiestniť do blízkosti Nízkych Tatier, oblasť zaujímala pravekých prospektorov už v dobe medenej a územie bolo osídlené najneskôr od doby medenej. Okrem toho máme aj reálne doklady o tom, že sa v Nízkych Tatrách ťažila meď a vyvážala do viacerých regiónov Európy. Partizánska Ľupča nám do konceptu dokonale sadla aj tým, že má dlhodobú tradíciu dolovania kovov,“ pripomenul Struhár.

Zo súkromných zdrojov aj grantov

Pozemky získali do dlhodobého nájmu, pravekú osadu chcú na nich stavať postupne.

Náklady na prvú časť vyčíslili zatiaľ na takmer 200-tisíc eur. Výstavbu budú financovať zo súkromných zdrojov, dúfajú, že sa im podarí získať aj externé granty.

Archeopark by chceli otvoriť v budúcoročnej letnej sezóne. „V prevádzke bude celoročne, návštevníkom sa budú venovať školení lektori. V priebehu roka by sme chceli zorganizovať aspoň niekoľko veľkých podujatí, napríklad festival pravekej kuchyne, zaujímavé budú určite aj majstrovstvá sveta v oraní pravekým záprahom či veľké festivaly keltskej, rímskej a germánskej kultúry,“ prezradil časť plánov Struhár.

V budúcnosti by mali prostredie parku oživiť aj domáce zvieratá alebo polia, na ktorých budú pestovať dobové plodiny.

Návštevníci dnes potrebujú aj zázemie v podobe ponuky občerstvenia. V archeoparku to pojali netradične, žiaden fastfood tu ale ľudia nenájdu. „Chceme postaviť pec, v ktorej budeme pripravovať meteník či rôzne zemiakové pochúťky, napríklad haruľu,“ spresnil.

Repliky stavieb postavia z prírodných materiálov

Pri výstavbe pravekých domov budú používať pôvodné materiály, ako drevo, trstinu, liesku, hlinu alebo slamu. „Spolupracujeme s rôznymi organizáciami a združeniami, ktoré sa venujú ekologickému staviteľstvu.“

Struhár zároveň doplnil, že uvítajú akúkoľvek ďalšiu pomoc.

„Privítame každého, kto má vzťah k prírode a rád by trávil čas zmysluplnou činnosťou. Pokiaľ by sa chcel na projekte podieľať, môže sa pokojne obrátiť na naše občianske združenie Archeopark Liptov cez facebook alebo internetovú stránku,“ dodal.


  1. Dvojici našli v aute drogy 843
  2. Kde sa dá dobre a zadarmo okúpať - Smrečany 521
  3. Skoro dvestoročnú osadu chceli niekoľkokrát presťahovať 399
  4. Kde sa dá dobre a zadarmo okúpať - Liptovský Ján 320
  5. Kde sa dá dobre a zadarmo okúpať - Bobrovec 197
  6. Chystá sa nová štvrť 162
  7. Eltek z Liptovského Hrádku neodchádza 87
  8. Z Demänovky zmizla voda 74
  9. Oprava mosta na sídlisku bude zložitejšia, ako sa pôvodne čakalo 39
  10. V Palúdzke začali stavať malé námestie 38

Riešime za Vás

Šetrenie vody
Liptovský Mikuláš

Šetrenie vody

V riešení
Policajná hliadka hrala v službe futbal.
Liptovský Mikuláš

Policajná hliadka hrala v službe futbal

Vyriešené
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Dvojici našli v aute drogy

Pravdepodobne marihuanu prevážali 39-ročná Mikuášanka a 21-ročný mladík z Ružomberka.

Kde sa dá dobre a zadarmo okúpať - Smrečany

Množstvo ľudí navštevuje akvaparky a miesta, kde je potrebné platiť, no v Liptove je niekoľko zaujímavých destinácii, kde okrem cesty nestratíte ani cent.

Skoro dvestoročnú osadu chceli niekoľkokrát presťahovať

Poznáte mikulášske ulice a námestia? Viete, podľa koho a čoho ich pomenovali? Pripravili sme seriál, v ktorom vám ich postupne predstavujeme.

Kde sa dá dobre a zadarmo okúpať - Liptovský Ján

Množstvo ľudí navštevuje akvaparky a miesta, kde je potrebné platiť, no v Liptove je niekoľko zaujímavých destinácii, kde okrem cesty nestratíte ani cent.

Kde sa dá dobre a zadarmo okúpať - Bobrovec

Množstvo ľudí navštevuje akvaparky a miesta, kde je potrebné platiť, no v Liptove je niekoľko zaujímavých destinácii, kde okrem cesty nestratíte ani cent.

Blízke regióny

Foťte rýchlo. Najznámejšia drevenička Horehronia to má spočítané

Chamkova stodola, pravdepodobne najfotografovanejšia drevená stavba Horehronia, je podľa odborníka v značne narušenom stave.

Plavecké rekordy v žilinskom bazéne neplatia. Bazén nemá 50 metrov

Štandardné rozmery dostane bazén po rekonštrukcii. Mestská plaváreň bude niekoľko týždňov zatvorená.

Gratulujeme. Oravská Polhora je Dedinou roka 2017

Do národnej súťaže sa tento rok zapojilo dvadsať obcí, z Oravy iba jedna. A práve tá oravská vyhrala.

Vítame na svete ďalších maličkých Oravcov

Nech sa im na svete páči. Veľa zdravia.

Prečo tečie Považím Váh a nie Orava?

Všimli ste si niekedy sútok Oravy a Váhu? Prečo sa Orava vlieva do nepatrného Váhu a nie Váh do rozľahlej Oravy? Obe rieky majú veľa podobného.

Všetky správy

Obec, kde sa nestrácajú eurofondy, stavia wellness centrum

Starosta Raslavíc Marek Rakoš dokázal za dva roky vybudovať 80 pracovných miest pre sociálne slabé skupiny.

Útočník pobodal vo fínskom Turku niekoľko ľudí, dvaja neprežili

Pri útoku utrpelo zranenia najmenej šesť ľudí.

Michal Gučík o návšteve Danka: Možno mám len dobrý kávostroj

O vypovedaní koaličnej zmluvy som sa dozvedel z médií, hovorí pre SME podnikateľ Michal Gučík, ktorého označujú za radcu Andreja Danka.

SNS skúšajú posunúť slovenské "zvyklosti", doplatia na svoju nenažranosť

Peniaze na vedu sa na Slovensku rozdeľujú hlboko pod úrovňou civilizovaného sveta.

Kam vyraziť