Pondelok, 25. september, 2017 | Meniny má Vladislav
Pridajte si svoje mesto

Živý park predstaví dejiny od lovcov mamutov po Germánov

V podhorí pri Partizánskej Ľupči začnú v máji s prácami na prvej živej pravekej osade na území 
Slovenska.

Autor projektu verí, že archeopark posunie vzdelávanie dopredu. Deti sa učia o praveku v škole, ale mnohé vedomosti nevedia spojiť s reálnym využitím. V archeoparku by ich mohli vidieť v pôvodnom prostredí.(Zdroj: VIZUALIZÁCIA: TOMÁŠ MORAVČÍK, PETER MARETTA)

PARTIZÁNSKA ĽUPČA. Život v praveku bol fascinujúci a mystický. Ľudia poznajú svetové stavby, ktoré vznikli v praveku, napríklad známy Stonehenge či egyptské pyramídy.

Bežný človek ale už netuší, že na území Slovenska sa zachovali ešte staršie stavby, nemenej záhadné a pútavé rondely. Ich skutočný význam je stále opradený tajomstvom, skúmajú ich archeológovia, astronómovia, historici.

Kópia záhadnej kruhovej stavby vyrastie na lúkach za Partizánskou Ľupčou. Bude súčasťou pripravovaného Archeoparku Liptovia. Prípravné práce chcú začať už v máji, prví návštevníci by sa mohli po areáli s ďalšími dvanástimi stavbami prechádzať už v budúcoročnej letnej sezóne.

Nebude to žiaden 
Disneyland

„Chceme ľuďom ukázať, ako žili naši predkovia v dávnej minulosti. V žiadnom prípade neboli necivilizovaní. Práve naopak, používali, veľa technologických inovácií, ktoré sú omnoho staršie, ako by sme predpokladali,“ opísal Víťazoslav Struhár, konateľ spoločnosti AcheologiaSK, ktorá park realizuje.

Ich hlavným zámerom je oživiť pravek, ktorý je pre bežného človeka veľkou neznámou. „Priblížime ho interaktívnou a zážitkovou formou. Som presvedčený, že ľudí pritiahne,“ povedal.

Živý archeopark v Liptove má podľa neho veľký potenciál. Región navštevuje veľa turistov, ktorí hľadajú pridanú hodnotu svojej dovolenky.

„Nie všetkých baví tráviť celé dni pri preplnených bazénoch. Ak si chcú pobyt nejako oživiť, nemajú veľmi kde, pretože ponuka ďalších atrakcií je malá. Dnes nestačí ľudí len pritiahnuť do akvaparkov.“

V Európe veľmi úspešne funguje hneď niekoľko podobných archeoparkov. Ich priemerná návštevnosť sa pohybuje okolo 50-tisíc ľudí ročne. Nejde o múzeá alebo skanzeny, tie vznikajú na miestach pôvodného nálezu.

Príkladom môže byť Havránok nad Liptovskou Marou. Archeoparky sa líšia tým, že sú umelo vybudované, ale striktne sa pridŕžajú skutočných nálezov. „Nie je to ale žiadny Disneyland,“ povedal autor myšlienky.

Využijú archeologické 
nálezy z celého Slovenska

Na päť a pol hektárovom pozemku za Partizánskou Ľupčou chcú ľuďom predstaviť pravek z nálezov na územiach od západu po východ Slovenska. Zastúpené budú stavby z rôznych kultúr, časových období aj typom využitia. Vnútro zariadia presnými kópiami predmetov, ktoré sa v tom období používali.

„Vybrali sme objekty zo známych nálezísk na Slovensku. Majú dobre zachované základy alebo máme toľko informácií, že tieto stavby dnes vieme zrekonštruovať,“ vysvetlil Struhár. Najstarším objektom bude rekonštrukcia výnimočného nálezu, jednoduchých stanových príbytkov, ktoré obývali lovci mamutov v staršej dobe kamenej 20-tisíc rokov pred naším letopočtom. Ich základy sa našli v Moravanoch pri Piešťanoch a v Tibave na východnom Slovensku.

Najmladšou stavbou bude rekonštrukcia germánskeho domu z tretieho storočia nášho letopočtu. Postaviť chcú aj kópiu vzácneho dlhého eneolitického domu, jeho zvyšky vo veľmi dobrom stave objavili v Chynoranoch pri Nitre.

Jedným z najväčších lákadiel by mala byť bohatá kniežacia mohyla z doby bronzovej. Bude presnou kópiu tej, ktorú objavili v Očkove pri Piešťanoch.

Severné Slovensko, regióny Liptov, Orava a Turiec budú zastupovať zrubové domčeky.

Na severnom Slovensku sa nezachovalo veľa pôdorysov pravekých stavieb, ktoré by sa dali rekonštruovať. To, čo bolo možné, stojí dnes na Havránku.

„Liptov je bohatý na iný typ nálezov, napríklad na bronzové poklady či pohrebiská. Nie sú tu vhodné pôdne podmienky, ktoré by zachovali základy napríklad neolitických stavieb,“ vysvetlil.

V Nízkych Tatrách 
sa ťažila meď už v praveku

Spoločnosť ArcheologiaSK pôvodne zamýšľala postaviť park pri Ludrovej, v blízkosti Kostola Všechsvätých. Plány museli z viacerých dôvodov prehodnotiť a posunuli sa do Partizánskej Ľupče.

„Chceli sme park umiestniť do blízkosti Nízkych Tatier, oblasť zaujímala pravekých prospektorov už v dobe medenej a územie bolo osídlené najneskôr od doby medenej. Okrem toho máme aj reálne doklady o tom, že sa v Nízkych Tatrách ťažila meď a vyvážala do viacerých regiónov Európy. Partizánska Ľupča nám do konceptu dokonale sadla aj tým, že má dlhodobú tradíciu dolovania kovov,“ pripomenul Struhár.

Zo súkromných zdrojov aj grantov

Pozemky získali do dlhodobého nájmu, pravekú osadu chcú na nich stavať postupne.

Náklady na prvú časť vyčíslili zatiaľ na takmer 200-tisíc eur. Výstavbu budú financovať zo súkromných zdrojov, dúfajú, že sa im podarí získať aj externé granty.

Archeopark by chceli otvoriť v budúcoročnej letnej sezóne. „V prevádzke bude celoročne, návštevníkom sa budú venovať školení lektori. V priebehu roka by sme chceli zorganizovať aspoň niekoľko veľkých podujatí, napríklad festival pravekej kuchyne, zaujímavé budú určite aj majstrovstvá sveta v oraní pravekým záprahom či veľké festivaly keltskej, rímskej a germánskej kultúry,“ prezradil časť plánov Struhár.

V budúcnosti by mali prostredie parku oživiť aj domáce zvieratá alebo polia, na ktorých budú pestovať dobové plodiny.

Návštevníci dnes potrebujú aj zázemie v podobe ponuky občerstvenia. V archeoparku to pojali netradične, žiaden fastfood tu ale ľudia nenájdu. „Chceme postaviť pec, v ktorej budeme pripravovať meteník či rôzne zemiakové pochúťky, napríklad haruľu,“ spresnil.

Repliky stavieb postavia z prírodných materiálov

Pri výstavbe pravekých domov budú používať pôvodné materiály, ako drevo, trstinu, liesku, hlinu alebo slamu. „Spolupracujeme s rôznymi organizáciami a združeniami, ktoré sa venujú ekologickému staviteľstvu.“

Struhár zároveň doplnil, že uvítajú akúkoľvek ďalšiu pomoc.

„Privítame každého, kto má vzťah k prírode a rád by trávil čas zmysluplnou činnosťou. Pokiaľ by sa chcel na projekte podieľať, môže sa pokojne obrátiť na naše občianske združenie Archeopark Liptov cez facebook alebo internetovú stránku,“ dodal.


  1. Najkratšia lanovka v Československu 4 736
  2. So stavbou urgentného príjmu stavbári meškajú 290
  3. Cestári zrušili po dvadsiatich rokoch cyklopruh. Potichu 185
  4. Dôchodkyňa, ktorú dnes ráno zrazilo v centre mesta auto, zomrela 178
  5. Takto bezohľadne jazdia naši vodiči Video 106
  6. Voľby do VÚC 2017 Liptovský Mikuláš: Zoznam kandidátov na poslancov 99
  7. Ochranári vyzývajú vládu, aby zastavila ničenie slovenských lesov 51
  8. Švábkafest ponúkne ochutnávku drobov či zemiakového tataráku 37
  9. Príbeh parížovského kaštieľa zaujal filmárov Foto 35
  10. S deťmi s poruchami reči pracujú takmer polstoročie 26

Riešime za Vás

Šetrenie vody
Liptovský Mikuláš

Šetrenie vody

V riešení
Policajná hliadka hrala v službe futbal.
Liptovský Mikuláš

Policajná hliadka hrala v službe futbal

Vyriešené
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Najkratšia lanovka v Československu

V archíve našich MY Liptovských novín sme narazili na peknú spomienku, jednosedačkovú lanovku, ktorá vozila turistov k Demänovskej jaskyni slobody.

So stavbou urgentného príjmu stavbári meškajú

Dostavba urgentu v nemocnici v Liptovskom Mikuláši sa odkladá. Opäť.

Cestári zrušili po dvadsiatich rokoch cyklopruh. Potichu

Mikulášania prišli o vyše trojkilometorvý cyklopruh zo sídliska do mesta. Štátni cestári ho jednoducho pretreli na bielo.

Dôchodkyňa, ktorú dnes ráno zrazilo v centre mesta auto, zomrela

Dnes ráne neďaleko Stop Shop-u auto zrazilo dôchodkyňu. Tá zraneniam podľahla.

Takto bezohľadne jazdia naši vodiči

Vodiči počas rekonštrukcie mosta nerešpektujú svetlá na semaforoch. Aroganciou ohrozujú seba aj ostatných.

Blízke regióny

Na Ľadovni asi vyrástlo jediné konopné pole v Turci

​​​​​​​Zaujímavú raritu majú obyvatelia Ľadovne priamo pod svojimi oknami. Vyzerá to ako marihuana, vonia to tiež veľmi podobne, no z fajčenia tejto rastliny by ste asi pôžitok nemali.

Elán ďakuje Turčanom

Ďakujeme všetkým fanúšikom a celému Martinu za neopakovateľnú atmosféru... - odkázala po koncerte Turčanom skupina Elán.

Elán v martinskom Amfiku

Priaznivci skupiny Elán sa dočkali. Kapela v týchto chvíľach začína svoj koncert v martinskom Amfiku.

Zaujímavé podzemie na Orave prilákalo tisíce ľudí. Čo tam je?

Jedinú sprístupnenú jaskyňu na Orave navštívilo počas prvého roka jej prevádzky viac ako 12-tisíc ľudí.

Všetky správy

Sagan, Sagan a opäť Sagan. Chlapec bez nervov je tretí raz majstrom sveta

Pre mňa je to neuveriteľné, výnimočné, vravel slovenský cyklista.

Merkelová avizuje tvrdé vysporiadanie sa s extrémistami z AfD (minúta po minúte)

V Berlíne ľudia protestovali proti Alternatíve pre Nemecko.

Dvesto pretekárov bojuje šesť a pol hodiny o titul a vždy vyhrá Sagan

Slovák má najviac víťazstiev, tituly zbiera ako na bežiacom páse a slávneho Merckxa mrzí, že si s ním nemohol zmerať sily, keď sám jazdil.

Osobnosti reagujú na triumf Sagana: Jazdec z malej krajiny mení históriu

Slovenský jazdec ako prvý v histórii získal tri tituly na MS za sebou.

Sagan: Bol som zmierený s tým, že nevyhrám

Slovenský cyklista dokázal to, čo sa ešte nikdy nikomu nepodarilo. Tohtoročný šampionát však bol spomedzi víťazných jeho najťažší.

Kam vyraziť