Nedeľa, 19. november, 2017 | Meniny má Alžbeta
Pridajte si svoje mesto

Rozdielne osudy dvoch chrámov

Pred štyridsiatimi rokmi pod Havránkom zavreli na priehradnom múre pod Úložiskom priehradné výpusty. Začalo sa napúšťanie hlavnej vodnej nádrže, čím sa dovŕšila výstavba vodného diela Liptovská Mara.

Marský kostol počas rozoberania.(Zdroj: AUTOR)


Vodné dielo Liptovská Mara je objemom 360,5 milióna kubických metrov najväčším rezervoárom vody v našej vlasti. Pri vzdutí na kótu 566 metrov nadmorskej výšky zaplavuje územie s plochou takmer 27 štvorcových kilometrov. Vyše 1 350 metrov dlhý priehradný násyp je s hlinitým tesnením vysoký 43,5 metra, konštrukčná výška priehrady je 52 metrov.

V hydrocentrále sú v prevádzke štyri turbíny - dve Kaplanove a dve reverzné s inštalovaným výkonom 203 megawatov.

Počas výstavby priehrady premiestnili 11 miliónov kubických metrov zeminy, asi 300-tisíc kubických metrov kameňa, využili vyše 400-tisíc kubických metrov betónu a železobetónu. Do vodnej elektrárne, stojacej pri vzdušnej päte priehrady, privádzajú vodu oceľovým potrubím s priemerom 670 centimetrov.

Liptovský región sa výrazne zmenil

Pred štyridsiatimi rokmi pod Havránkom zavreli na priehradnom múre pod Úložiskom priehradné výpusty. Začalo sa napúšťanie hlavnej vodnej nádrže, čím sa dovŕšila výstavba vodného diela Liptovská Mara. Obyvatelia Liptova si letmo všímali, že došlo k významnej geografickej zmene. Liptov sa zmenil.

Výstavba sa začala v roku 1969, krátko potom, ako po starej osemnástke prešli v lete v roku 1968 sovietske tanky. Mimochodom, stopy po ich pásoch sú vryté do asfaltu cesty smerujúcej do vôd priehradného jazera dodnes. Symbolické.

Bodka za inváziou, ktorá sa v roku 1975, po dosiahnutí projektovanej hladiny umelého jazera s objemom 365 miliónov metrov kubických stratila. No nie navždy. Každé leto, len čo klesne hladina stopy na ceste, sú zreteľné doteraz.

Liptovská Mara s rozlohou vodnej plochy 27 kilometrov štvorcových má ďalekosiahle dôsledky pre život ľudí v regióne.

Inštalovaný výkon 198 megawatov v prečerpávacej hydrocentrále, ktorej súčasťou je aj vyrovnávacia nádrž pri Bešeňovej, nepredstavuje významný energetický výkon, zohráva však v energetickej sústave dôležitú úlohu. Vodné dielo stojí v chránenej vodohospodárskej oblasti, je najväčším človekom vytvoreným rezervoárom pitnej vody v našej krajine.

Načo zbúrali Kostol panny Márie

V Liptovskej Mare, obci ležiacej na úpätí návršia Havránok, žilo v roku 1974 krátko pred likvidáciou 329 obyvateľov, ktorí šesťdesiat domov už v tom čase pomaly rozobrali.

Jeden artefakt však zostal viditeľný dodnes ako výrazná pamiatka na obec.

Kostolná veža. Je akýmsi symbolom, podobne ako pomenovanie vodného diela. Podľa kronikára Pavla Jurkoviča ide ale o nepresnosť.

Sypanú priehradnú hrádzu postavili zväčša v katastri inej zaniknutej obce - Sokolčiach. Vodné dielo podľa Jurkoviča malo byť nazvané po nich a nie po Liptovskej Mare.

Kostolná veža zostala stáť na pôvodnom mieste a stala sa ozdobou pobrežia blízko priehrady s hydrocentrálou, hoci mnohým prekáža, že je v nej v čase letnej turistickej sezóny bufet. Nepáči sa to ani liptovskomarským starousadlíkom, ktorí však kvitujú, že po rozobratí sakrálnej stavby postavili kostol v pribylinskom skanzene.

Zostali aspoň základy múrov a každému je zrejmé, že kostol voda neohrozovala a kultúrnej pamiatke by neuškodila. Kostol v dávnych dobách postavili na kopci, akoby tušili, že raz bude čnieť vysoko nad hladinou jazera.

Liptovskú Maru v rokoch 1969 až 1975 staval Váhostav. V priehradnom jazere zaniklo 13 obcí: Čemice, Demčín, Liptovská Mara, (Stará), čiastočne Liptovská Sielnica, Nižné Dechtáre, Paludza, Parížovce, Ráztoky, Sestrč, Sokolče, Vrbie, Vyšné Dechtáre), Liptovský Trnovec, tiež čiastočne. Presídlili 940 rodín, vyše 4-tisíc ľudí.

Prvá písomná zmienka o kostole je z roku 1288. Niekoľko storočí bol dokonca hlavným centrom duchovného života Liptova, v stredoveku cirkevným, ale aj administratívnym strediskom. Už dávno pred kresťanstvom, pred rokom 1200, prv než tam postavili prvý ranorománsky kamenný kostol, bolo na Havránku pohanské sídlo.

Kostol pod ním mal obdĺžnikovú loď s pravouhlým presbytériom, ku ktorému pristavili zo západnej strany mohutnú vežu. V 13. storočí ho vyplienili Tatári.

Neskôr, asi v rokoch 1260 až 1280, vystavali väčší ranogotický kostol, pričom zachovali pôvodný pôdorys chrámovej lode, len ho trochu zväčšili. Dvojpodlažná sakristia bola na tie časy zvláštnosťou.

Zväčšili priestor pre veriacich

Neskorá gotika priniesla prístavbu južnej lode, čím sa zväčšil priestor pre veriacich. V tom čase získal aj terajšiu podobu, ktorú vidia návštevníci Múzea liptovskej dediny v Pribyline.

Od polovice 16., takmer celé 17. storočie slúžil kostol evanjelickej cirkvi.

Od 13. storočia sa so svätomarskou farnosťou spájal úrad liptovského vicearcidiakona, o dve storočia neskôr Svätá Mara, taký bol názov starodávneho sídla v geografickom strede Liptova, už bola titulárnym prepošstvom Panny Márie. Od tridsiatych rokov 14. storočia až do roku 1582 sa tam konali pravidelné zhromaždenia liptovskej šľachty - generálne kongregácie.

Neznáma história chrámu z Paludze

V Liptove stáli dva drevené artikulárne kostoly. Jeden v Hybiach zanikol pri požiari v roku 1823. V Paludzi bol druhý, ktorý ohrozovala voda priehradného jazera. Preto kultúrnu pamiatku v sedemdesiatych rokov 20. storočia preniesli.

Drevený artikulárny kostol evanjelickej cirkvi postavil tesársky majster Jozef Lang do novembra v roku 1774. Trvalo to kratšie než jeho znovupostavenie v 20. storočí. Neuveriteľné tempo iste nebolo príčinou, že v tom čase nemal k dispozícii žiadne projekty, čo mu ako analfabetovi neprekážalo.

Pôdorys dreveného kostola má podobu kríža. S vežou je dlhý 43 metrov a jeho kapacita vyše 6-tisíc ľudí radí kostol medzi najväčšie svojho druhu na svete.

Drevené barokové zariadenia v jednoduchom dedinskom podaní aj po stáročiach zapôsobí na návštevníka emocionálne. Pozoruhodný je barokový oltár z roku 1693.

Prečo postavili kostol z dreva

Po rekatolizácii stavali na území našej krajiny ozaj neobvyklé stavby. Tolerančný patent Jozefa II. evanjelikom povoľoval stavať iba drevené objekty bez základov stojace samostatne za dedinou na spravidla mokrej pôde.

Svätostánok v Paludzi od vysvätenia upevňoval vzájomnosť evanjelikov zo Sokolčí, Dechtár, Fiačíc, Galovian, Gôtovian a iných blízkych obcí.

Aj sakrálnu stavbu z Paludze plánovali zrekonštruovať a nanovo postaviť v Múzeu liptovskej dediny. Pamätníci vedia, že zub času sa podpísal na tom, že kostol nebol v dobrom technickom stave. Či by stál ešte na svojom pôvodnom mieste je otázka.

Ohradili sa proti premiestneniu kostola

Na rozdiel od katolíkov z Liptovskej Mary sa evanjelici ostro ohradili proti premiestneniu ich kostola do skanzenu. Cirkevníci zo zboru na čele s farárkou Irenou Devečkovou bránili tomu doslova vlastnými telami. Na tie časy si I. Devečková živo spomína: „Záchrana kostola v Paludzi sa stala vecou všetkých. Preto aj pricestoval vtedajší podpredseda vlády Peter Colotka, ktorý uznal snahu zachovať drevený chrám, dedičstvo po našich predkoch ako živý svätostánok. Nie ako muzeálny artefakt. Po jeho návšteve už myšlienka premiestniť ho do skanzenu celkom zapadla.“

Išlo do tuhého. Cirkevníkov miestni funkcionári zastrašovali. „Došlo aj k ostrej výmene názorov. Na liptovských funkcionárov sa sťažovali mnohí, ale niektorí, napríklad maliar Ladislav Čemický a iní si to vzali za svoje,“ pripomenula I. Devečková.

Ako inak, ani evanjelici neboli jednotní. Kostol chceli nanovo postaviť v Galovanoch alebo v Svätom Kríži. „Kurátor Peter Droppa vyslovil vtedy prorockú vetu, možno kostol bude na Lazisku. A naozaj sa to stalo. Lokalita Chrasť, kde kostol dodnes stojí, je na rozhraní Svätého Kríža a Laziska,“ dodala I. Devečková. ⋌

Podeľte sa s čitateľmi

V seriáli článkov sa budeme podrobnejšie venovať zatopených obciach i ľuďom, ktorí sa museli presťahovať.

Nezabudneme ani na archeologické výskumy, ktoré boli súčasťou výstavby vodného diela Liptovská Mara. Porozprávame sa o fungovaní hydrocentrály a aj o tom, ako priehradné jazero ovplyvnilo turistický ruch v Liptove.

Málokto tuší, že výstavba vodného diela a hydrocentrály bola príčinou rýchleho budovania prvých úsekov diaľnice D1 na Slovensku. S tým súvisí aj postavenie preložky železničnej trate a iné skutočnosti.

Podeľte sa s ostatnými čitateľmi s osobnými spomienkami, fotografiami a inými dokumentmi. Ak nejaké máte, pošlite alebo ich prineste do redakcie. Materiály vám po spracovaní a uverejnení vrátime.

Laco Hámor


  1. Na stanici hrá z rozhlasu óda na pálenku alebo erotická pieseň 552
  2. V meste pribudne nový vianočný strom 222
  3. Erik Baláž získal prestížnu cenu Foto 129
  4. Schátrané domy v Palúdzke zvalili, nahradia ich obchody 127
  5. V húštinách sa skrývajú diviaky, ľudia sa ich boja 67
  6. Eška inkasovala všetky góly v oslabovkách 59
  7. Pod Chopkom už zasnežujú Video 28
  8. Lanovky budú do sezóny jazdiť len cez víkendy a sviatky 27
  9. Šiesta Jedenástka roka LFZ v gala šate 19
  10. V súčasnosti obľúbené šatkovanie bolo v minulosti jediným spôsob nosenia detí 15

Riešime za Vás

Šetrenie vody
Liptovský Mikuláš

Šetrenie vody

V riešení
Policajná hliadka hrala v službe futbal.
Liptovský Mikuláš

Policajná hliadka hrala v službe futbal

Vyriešené
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Na stanici hrá z rozhlasu óda na pálenku alebo erotická pieseň

Pri čakaní na vlak si možno cestujúci na stanici ani neuvedomia, že každé hlásenie predchádza zvučka, ktorá vôbec nie je náhodná.

V meste pribudne nový vianočný strom

Mesto počas najväčších sviatkov roka rozžiaria nové prvky svetelnej výzdoby.

Erik Baláž získal prestížnu cenu

Tohtoročnými laureátmi ocenenia Biela Vrana 2017 sa stal aj a ochranár ekoaktivista z Liptova Erik Baláž, tiež bývalí zamestnanci Ministerstva zahraničných vecí SR Zuzana Hlávková a Pavol Szalai, psychológ Štefan Straka.

Schátrané domy v Palúdzke zvalili, nahradia ich obchody

Posledné chátrajúce domy v Palúdzke už zvalili, na ich mieste vyrastie nové nákupné centrum.

V húštinách sa skrývajú diviaky, ľudia sa ich boja

Blízkosť kontajnerov, záhrad a husté kroviny robia z Hája Nicovô top lokalitu pre diviaky. Hlavu v smútku z toho majú najmä obyvatelia blízkych Podbrezín.

Blízke regióny

Mazda skončila v priekope, posádka v nemocnici

Rýchla jazda dvoch mladíkov netrvala dlho, skončila dopravnou nehodou.

Žena z Čierneho Balogu ohovárala,napádanej rodine tým spôsobila vážnu ujmu

Vyšetrovateľ v Brezne začal trestné stíhanie pre prečin ohovárania.

Vražda na okraji mestečka. Súdny príbeh

Mladík sa k brutálnemu činu priznal, no zvalil vinu aj na kamaráta. Ten tvrdil, že je nevinný.

FOTO: Festival klobás v Mošovciach

Nadviazať na dobré tradície sa rozhodli aj v Mošovciach. Premiérový ročník prilákal trinásť družstiev. Nielen z Turca, prišla aj partia majstrov zo Strečna.

Žilinského lekára a jeho pacientov odsúdili za korupciu

Celkom osem skutkov korupcie priznal 54-ročný chirurg Ján R. zo Žiliny.

Všetky správy

Pracujú a nestíhajú piť. Dedina roka má len jednu krčmu

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená. Nízka nezamestnanosť, vysoká pôrodnosť, kultúra. Šéfuje jej len 33-ročný starosta.

Márnice sú preplnené, turisti odchádzajú. Mexiko zažíva najkrvavejší rok

Boj proti drogovým kartelom štátu nepomohol. Nezabrala ani taktika ako proti Escobarovi, vznikli nové a oveľa krvavejšie skupiny.

Kaddáfí zachránil nemecký klub. Niečo za to však chcel

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

Alternatívu nepotrebuje iba Smer, ale aj SaS

Žasneme nad tým, ako sa na Slovensku v radoch stúpencov opozície znížili nároky.

Zomrel spoluzakladateľ skupiny AC/DC Malcolm Young

Legendárny gitarista trpel v posledných rokoch demenciou.

Kam vyraziť