Nedeľa, 23. júl, 2017 | Meniny má Oľga
Pridajte si svoje mesto

Dohodu o spolupráci na plazmové splyňovanie poslanci nepodporili

Mestskí poslanci sa zaoberali dokumentom o spolupráci, ktorý má zabezpečiť spracovanie tuhého komunálneho odpadu plazmovým splyňovaním.

Vďaka triediacím linkám, ktorých výstavba čoskoro začne, môže dôjsť k poklesu odpadu určeného na skládkovanie na polovicu.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ: GABRIEL KUCHTA)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Mestské zastupiteľstvo na poslednom stretnutí preberalo memorandum o spolupráci medzi mestom a spoločnosťou Ekoplazma. Tá predstavila zámer spracovávať komunálny odpad z Liptova pomocou plazmového reaktora.

Európska únia nariaďuje členským štátom postupne znižovať množstvo komunálneho odpadu, ktorý končí na skládkach. Zároveň nepovoľuje výstavbu nových skládok, v nevyhnutných prípadoch je možné rozšíriť už existujúce skládky. Štáty majú odpad likvidovať, napríklad vyrábať z neho energiu, alebo triediť, aby sa dal opätovne použiť. Od skládkovania sa postupne upúšťa.

Hľadajú skládku na štyri roky

Najväčším pôvodcom komunálneho odpadu v regióne je mesto Liptovský Mikuláš. Od 1. novembra už nebude môcť na doterajšiu skládku vo Veternej Porube vyviezť ani kilogram odpadu. Ročne ho tu uskladní vyše 11-tisíc ton.

Pálčivý problém chce zatiaľ riešiť tak, že prostredníctvom verejného obstarávania hľadá partnera. Ten by mal odpad ukladať na inú skládku počas najbližších štyroch rokov.

„V horizonte najbližších rokov však musíme vyriešiť dlhodobú stratégiu likvidácie komunálneho odpadu pre budúce generácie, ktoré budú s odpadom nakladať efektívnejšie a s väčším ohľadom na životné prostredie,“ vysvetlil primátor mesta Liptovský Mikuláš Alexander Slafkovský.

Zariadenie by malo byť v Podturni

Spoločnosť Ekoplazma predstavila svoj zámer, ktorý obhajuje najmä tým, že v budúcnosti môže vyriešiť problém s komunálnym odpadom v regióne. Technológia plazmového splyňovania je šetrná k životnému prostrediu, pretože neprodukuje toxické látky a zostáva len málo pevného materiálu. S realizáciou prevádzky by podľa odhadov mohli začať o štyri roky.

„Základom je plazmový oblúk, v ktorom sa plazmový plyn prechádzajúci horákom v elektrickom poli vysokej intenzity premieňa na plazmu s teplotou niekoľko tisíc stupňov Celzia. Pri takejto teplote sa rozpadnú toxické zlúčeniny,“ opísal Pavol Mišovie, ktorý zastupoval spoločnosť Ekoplazma.

Výsledným produktom je plyn s tretinovou výhrevnosťou zemného plynu a tuhý materiál, ktorý zostane. Dá sa využiť napríklad v železiarňach alebo stavebníctve.

Spoločnosť plánuje postaviť zariadenie v katastri obce Podtureň, obecné zastupiteľstvo nedávno schválilo doplnok k územnému plánu, ktorý to umožňuje.

Chcú mať jednoduchší prístup k informáciám

Spoločnosť požiadala mesto o podpísanie memoranda, teda dohody o spolupráci pri príprave, realizácii a prevádzkovaní zariadenia. „Memorandum potrebujeme na to, aby sme mohli s mestom nadviazať spoluprácu, a aby nám pružne poskytlo potrebné informácie,“ povedal Mišovie.

Na základe informácií o množstve ukladaného odpadu či zložení chcú žiadať Európsku úniu o peniaze na spracovanie prípravnej štúdie alebo analýzy realizovateľnosti. S podpísaným memorandom spoločnosť Ekoplazma môže získať aj lepšiu pozíciu pri žiadaní o eurofondy.

„Memorandum k ničomu nezaväzuje. Je vyjadrením dobrej vôle medzi partnermi o vzájomnom poskytovaní si potrebných informácií a o zámere podieľať sa na projekte v prípade, ak sa bude realizovať. Okrem toho mestu umožňuje kedykoľvek od neho bez sankcií odstúpiť,“ zdôraznil Slafkovský.

Primátor vysvetlil, že memorandum nebolo o výstavbe zariadenia, ale malo umožniť spoločnosti získať externé zdroje na časť nákladov potrebných na spracovanie dokumentov, teda analýz, posudkov či štúdií.

„Sú nevyhnutné na posúdenie celej situácie v uvažovanom území, na základe ktorých by nasledovalo rozhodnutie, či má zmysel zariadenie vybudovať alebo nie, a v akej podobe,“ dodal Slafkovský.

Z predložených údajov boli skôr zmätení

Podtureň a Liptovský Hrádok memorandum neschválili. „Nič ako memorandum sme nepodpisovali, na obec zatiaľ ani neprišla žiadna oficiálna žiadosť," povedal nám starosta Podturne Marián Vojtík.

Výhrady k dohode a celému projektu, tak ako ho Ekoplazma predložila na rokovanie, mali aj liptovskomikulášski mestskí poslanci. Návrh na podpísanie dohody o spolupráci nezískal dostatočnú podporu.

Súhlasilo s ním len desať z dvadsaťjeden prítomných poslancov, ďalší jedenásti sa zdržali hlasovania.

Upozornili na viacero nezrovnalostí a nejasností. Plazmové splyňovanie je technológia, ktorá sa aj vo svete používa veľmi málo, teda chýbajú skúsenosti s jej prevádzkou. Okrem toho pre fungovanie potrebuje veľké množstvo elektrickej energie, aby sa vôbec naštartovala. Ďalším problémom podľa poslancov je, že plazmový generátor potrebuje veľké množstvo odpadu a musí bežať nepretržite.

Nechcú odpad z iných regiónov

Nepáčilo sa im, že im chýbali základné informácie o projekte. Nepoznali množstvo odpadu, ktoré by sa malo spracovať plazmou, chýbala im aspoň predbežná ekonomická analýza a technické údaje. Museli vychádzať zo všeobecných faktov, že ročne potrebuje 50 až 100-tisíc ton odpadu.

Mesto Liptovský Mikuláš spolu s Liptovským Hrádkom a obcami ale vytvoria ročne okolo 24-tisíc ton odpadu.

Obávajú sa, že spoločnosť bude preto splyňovať aj odpad z iných regiónov. „Kadiaľ sa sem tie tony odpadu dostanú? Budú chodiť po našich cestách,“ povedal poslanec Pavol Bobák.

„Každá technológia má svoje veľkostné kategórie a štúdia, ktorú chceme urobiť, vyberie najvhodnejšiu technológiu, veľkosť reaktora a veľkosť územia, ktoré bude ochotné k splyňovaniu pristúpiť,“ zareagoval Mišovie na obavy poslancov.

Tvrdil, že existujú plazmové reaktory, ktoré dokážu spracovať aj 5-tisíc ton odpadu ročne.

Na ďalší rozpor poukázal aj opozičný poslanec Ján Blcháč.

„Ide o technológiu, ktorá potrebuje veľa komunálneho odpadu. Na druhej strane ale treba jeho množstvo znižovať a triediť tak, aby sme neprichádzali o suroviny a opätovne ich využívali. Sú to protichodné procesy, ktoré do seba vôbec nezapadajú,“ vysvetlil.

Súčasný systém funguje dobre

Primátora Liptovského Hrádku Branislava Trégera sme požiadali o vysvetlenie dôvodu, pre ktorý mesto nesúhlasí s plazmovým splyňovaním. Hrádocká samospráva a okolité obce by mali byť v projekte ďalším silným hráčom.

„Je to zbytočne drahá technológia, v regióne existuje dobre fungujúci systém nakladania s odpadom, aj keď mikulášska skládka čoskoro doslúži,“ povedal Tréger.

Zdôraznil, že v rámci Liptova by sa mal spracovávať len odpad, ktorý sa tu vyprodukuje. Samosprávy by sa mali spoločne snažiť z odpadu vytriediť čo najviac.

Stavajú sa veľké triediace linky

Liptovské samosprávy by mali ťahať za jeden koniec a spolupracovať aj so spoločnosťami, ktoré sa nakladaniu s odpadom dlhodobo venujú na profesionálnej úrovni. Jedna z nich napríklad čoskoro začne s výstavbou veľkoobjemovej triediacej linky.

Z komunálneho odpadu, ktorý by sa za iných okolností musel odviezť na smetisko, dokáže ešte vytriediť viac ako polovicu. Takto vytriedený odpad sa využíva ďalej ako tuhé alternatívne palivo.

„Objem odpadu v regióne by sa vďaka tomu znížil zo súčasných 24-tisíc ton na 11 až 12-tisíc, teda toľko, koľko sa môže v súčasnosti ukladať na hrádockú skládku,“ dodal.


  1. V Kľačianskej doline došlo k tragédii 2 596
  2. Nízkotatranské lesy miznú Foto 1 531
  3. Opustený hotel má po rokoch nového majiteľa 597
  4. K. Kaliský: „Ničenie lesov národného parku pokračuje šialenou rýchlosťou.“ 548
  5. Gajanová získala bronz 210
  6. Zlato získal aj Mirgorodský 178
  7. Slavo Záhradník dokázal svojim postavám vdýchnuť originalitu 137
  8. V Pribyline si môžete vyskúšať hru na fujare aj gajdách a ochutnať fizolu 128
  9. Horskí záchranári pomáhali v Prosieckej doline staršiemu Slovákovi 83
  10. V dedine sa pre Strečno nedá prejsť cez cestu Foto 61

Riešime za Vás

Šetrenie vody
Liptovský Mikuláš

Šetrenie vody

V riešení
Policajná hliadka hrala v službe futbal.
Liptovský Mikuláš

Policajná hliadka hrala v službe futbal

Vyriešené
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Mikuláš

V Kľačianskej doline došlo k tragédii

Starší muž zahynul pri práci v lese.

Nízkotatranské lesy miznú

Národný park Nízke Tatry na budúci rok oslavuje 40 rokov existencie. Pri pohľade na jeho obnažené svahy a závery dolín je na mieste otázka, či ešte bude čo ochraňovať.

Opustený hotel má po rokoch nového majiteľa

V príjemnom lesnom prostredí medzi Kráľovou Lehotou a Hybami pustne kedysi vychýrený hotel. Nedávno ho kúpila súkromná firma.

K. Kaliský: „Ničenie lesov národného parku pokračuje šialenou rýchlosťou.“

Karol Kaliský, ekológ, lesník, úspešný filmár a fotograf prírody, po ukončení štúdia lesníctva vo Zvolene dva roky pôsobil ako účastník projektu na záchranu tatranského kamzíka, ďalších päť rokov robil na Správe TANAP-u.

Gajanová získala bronz

Liptáčka Gabriela Gajanová si na Majstrovstvách Európy juniorov vybojovala bronz v behu na 800 metrov.

Blízke regióny

Vodiči pozor- panelovku medzi Diviakmi a Mošovcami úplne zatvoria

​​​​​​​Analýzy vzoriek starého betónu z panelovky ukázali, že podložie pod cestou musia stavbári ešte viac prehĺbiť. To bude mať za následok úplnú uzáveru trasy medzi dvomi obcami.

FOTO: Donovaly otvárajú detský park, ktorý na Slovensku nemá obdobu

Počas leta sú Donovaly "hlavným mestom detí".

Do dediny sa privalila voda z oblohy i kopcov

Jozef Murín: Takej vody si nepamätám a to som dosť starý. Veď v lete je v tom potoku pár centimetrov vody, teraz by prúd poľahky zobral vola. Viacerým ľuďom poriadne vypucovala humno.

Tadiaľto pôjdu v okolí Žiliny nové cyklotrasy

Pracuje sa na projektoch Vážskej, Kysuckej a Rajeckej cyklotrasy.

Všetky správy

Spievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral. V Štúrove žena štrnásť rokov púšťala od rána do večera nahlas operné árie

Froome štvrtý raz vyhrá Tour de France, Bardet uhájil tretie miesto o sekundu

Sobotňajšiu individuálnu časovku vyhral tímový kolega Petra Sagana z Bory-Hansgrohe Maciej Bodnar.

OĽaNO nie je iba Matovič, hovorí jeho líder. Uvažuje, že sa stiahne z politiky

Líder OĽaNO Igor Matovič pre SME hovorí, že sa mu stalo niečo závažné. Počas obdobia v ústraní rozmýšľa o svojej politickej budúcnosti.

Countryfest v Bohuniciach predčasne ukončili pre smrť speváka

Karel Mrkvička, spevák, gitarista a manažér českej kapely Taxmeni dnes skolaboval počas vystúpenia na Countryfeste v Jaslovských Bohuniciach. Záchranári mu už pomôcť nedokázali.

Doprava v Chorvátsku kolabovala, cestu blokovali kolóny a nehody

Motoristi smerujúci do južnej Európy musia rátať s dlhými kolónami.

Kam vyraziť