Nedeľa, 23. júl, 2017 | Meniny má Oľga
Pridajte si svoje mesto

Český maliar uvidel Važec a ostal tam

Važec od nepamäti patrí k obciam, ktoré vzrušovali a dodnes inšpirujú mnohých majstrov i učňov umenia.

VAŽEC. V roku 1913 prišiel do Važca maliar Jaroslav Augusta, Čech, rodák od Jihlavy. Inicioval stretnutia, ktorých sa neskôr zúčastňovali ďalší slovenskí a českí výtvarní umelci: Gustáv Mallý, Martin Benka, Miloš A. Bazovský, Janko Alexy, František Havránek, bratia Úprkovci a ďalší.

V roku 1928 dokonca vznikol na Slovensku aj prvý spolok maliarov s názvom Tovarišstvo výtvarných umelcov Tatran so sídlom vo Važci, ktorý dal nebývalý impulz k spoločnej práci vo výtvarných aktivitách.

Z plejády maliarov Važca sa však najvýraznejšie prejavil iný český maliar - Jan Hála.

Láska na prvý pohľad

Zberateľ umenia Marián Hodoš o Janovi Hálovi povedal: „Bol to Čech, ale slovenský maliar.“ Narodil sa v juhočeskej dedinke Frymburk - Blatná pri Písku 19. januára 1890. Jeho otec, po celodennej ťažkej práci pekára, kreslieval svojim deťom rôzne postavičky a figúrky. To boli prvé náznaky výtvarnej výchovy, ktoré sa malému chlapcovi dostali.

Neskôr, po maturite na gymnáziu v Českých Budejoviciach, rozvíjal mladý Hála svoj talent na pražskej Akadémii výtvarných umení štúdiom u profesorov V. Bukovca a M. Pirnera.

Umeleckú dráhu nastúpil v rokoch po prvej svetovej vojne, v období prudkých výtvarných výbojov, keď sa o priazeň hlásili nezobrazivé abstraktné tendencie a v umeleckom svete zavládol tvorivý experiment. Jan Hála zostal verný realistickému prejavu. V raných začiatočníckych, sociálne ladených kresbách, si všímal aj život mosteckých baníkov.

Jedného dňa ho priateľ maliar Karel Hildprandt v Blatnej oslovil, či by s ním nešiel na východné Slovensko, do Zlatej Bane pri Prešove. Ich cesta viedla popri Vysokých Tatrách.

V krásnu letnú nedeľu 6. júla 1923 zastal Jan Hála s priateľom uprostred dedinky, kde vyzváňali zvony, končila sa bohoslužba, ľudia vychádzali z kostola, ženy, dievčatá, mládenci, starí, mladí, všetci pekne vyobliekaní. Kroje hýrili farbami, až oči boleli. Tridsaťtriročného maliara táto nádhera očarila a v tej chvíli pocítil, že do jeho života zasahuje ruka osudu. Bola to láska na prvý pohľad.

Važec ako druhý domov

Do Važca sa Hála nesmierne zamiloval. A tak sa stalo, že po trojtýždňovom pobyte v Zlatej Bani, plnom nepokoja, sa maliar s priateľom rozlúčil a pobral sa vlakom do Važca. Bolo to v piatok l. augusta 1923. „Srdce vo mne burácalo, keď som vchádzal do dediny, ktorá ma hlboko zaujala a nadchla. Zmocňovali sa ma strach aj radosť. Ale keď som zbadal strieborné strechy važeckých dreveníc, akoby na mňa dýchalo teplo domova,“ napísal v liste do južných Čiech po príchode do rázovitej podtatranskej viesky.

Ocitol sa v dedine svojich snov. Ale bez peňazí, sám v cudzom prostredí. Celým jeho bohatstvom boli len nadšenie a nádej. Važťania nemali k nemu zo začiatku dôveru, ale keď ho spoznali, prijali ho láskavo medzi seba. Tiež vidiac jeho biedu, prinášali mu mlieko, kus slaniny, na tanieri bryndzu, kus syra, švábky. Važecký richtár Krivoš mu dal doviezť celý voz dreva.

Jan Hála našiel vo Važci svoj druhý domov, o návrate do Blatnej už nebolo ani reči. Rozhodol sa zostať aj za cenu strádania, sebazaprenia, clivoty, čo na neho veľa ráz doliehali. Do Važca priviedol ako manželku svoju krajanku, slečnu Rinu. Táto láska sa skončila sobášom. Druhá láska, keď drevený Važec vyhorel do tla, prekonala i smrť. Už v inom Važci mu vydržala až do jeho vlastného skonu, 17. mája 1959.

Maliar aj spisovateľ

Prínos Jana Hálu pre slovenské umenie je významný. Okrem olejomalieb a monumentálno-dekoratívnej tvorby (napríklad výzdoba pre Slovenské národné múzeum v Martine, dekoratívny vlys Tanec pre poľnohospodársky pavilón na Svetovej výstave 1939 v New Yorku) sa celý život venoval knižnej ilustrácii.

Jeho čarovné kresby sa objavujú v knihách s historickou tematikou, rozprávkach a povestiach, detských časopisoch, čítankách, kalendároch, šlabikároch, leporelách aj navianočných pohľadniciach.

Zapájal sa do verejného života aj publikačnou činnosťou, písal články pre Lidové noviny, väčšinou o Važci. Knižne vyšli ako Podtatranská dedina v roku 1928, Pod Tatrami v roku 1944 a Maľby o sedem rokov neskôr. Písal pre deti a tiež národopisné štúdie v knižných vydaniach.


  1. Nízkotatranské lesy miznú Foto 5 197
  2. Opustený hotel má po rokoch nového majiteľa 1 268
  3. V Kľačianskej doline došlo k tragédii 1 062
  4. K. Kaliský: „Ničenie lesov národného parku pokračuje šialenou rýchlosťou.“ 841
  5. Slavo Záhradník dokázal svojim postavám vdýchnuť originalitu 173
  6. Gajanová získala bronz 125
  7. Zlato získal aj Mirgorodský 120
  8. V dedine sa pre Strečno nedá prejsť cez cestu Foto 94
  9. Grigar obhájil svetové zlato 84
  10. Liptovské droby sú na ceste do Bruselu 79

Riešime za Vás

Šetrenie vody
Liptovský Mikuláš

Šetrenie vody

V riešení
Policajná hliadka hrala v službe futbal.
Liptovský Mikuláš

Policajná hliadka hrala v službe futbal

Vyriešené
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Nízkotatranské lesy miznú

Národný park Nízke Tatry na budúci rok oslavuje 40 rokov existencie. Pri pohľade na jeho obnažené svahy a závery dolín je na mieste otázka, či ešte bude čo ochraňovať.

Opustený hotel má po rokoch nového majiteľa

V príjemnom lesnom prostredí medzi Kráľovou Lehotou a Hybami pustne kedysi vychýrený hotel. Nedávno ho kúpila súkromná firma.

V Kľačianskej doline došlo k tragédii

Starší muž zahynul pri práci v lese.

K. Kaliský: „Ničenie lesov národného parku pokračuje šialenou rýchlosťou.“

Karol Kaliský, ekológ, lesník, úspešný filmár a fotograf prírody, po ukončení štúdia lesníctva vo Zvolene dva roky pôsobil ako účastník projektu na záchranu tatranského kamzíka, ďalších päť rokov robil na Správe TANAP-u.

Slavo Záhradník dokázal svojim postavám vdýchnuť originalitu

Filmový a divadelný herec Slavomír Záhradník, bývalý člen činohry Divadla Nová scéna v Bratislave, bol známy aj svojím špecificky zafarbeným hlasom. Narodil sa v Nižnej Boci a v dnešných dňoch by sa dožil 80 rokov.

Blízke regióny

FOTO: Donovaly otvárajú detský park, ktorý na Slovensku nemá obdobu

Počas leta sú Donovaly "hlavným mestom detí".

Do dediny sa privalila voda z oblohy i kopcov

Jozef Murín: Takej vody si nepamätám a to som dosť starý. Veď v lete je v tom potoku pár centimetrov vody, teraz by prúd poľahky zobral vola. Viacerým ľuďom poriadne vypucovala humno.

Vodiči pozor- panelovku medzi Diviakmi a Mošovcami úplne zatvoria

​​​​​​​Analýzy vzoriek starého betónu z panelovky ukázali, že podložie pod cestou musia stavbári ešte viac prehĺbiť. To bude mať za následok úplnú uzáveru trasy medzi dvomi obcami.

Tadiaľto pôjdu v okolí Žiliny nové cyklotrasy

Pracuje sa na projektoch Vážskej, Kysuckej a Rajeckej cyklotrasy.

Kotleba sa chystá porušiť zákon vo svoj prospech, tvrdí poslanec Martin Klus

Ľudí pozýva na protestné zhromaždenie pred župný úrad.

Všetky správy

OĽaNO nie je iba Matovič, hovorí jeho líder. Uvažuje, že sa stiahne z politiky

Líder OĽaNO Igor Matovič pre SME hovorí, že sa mu stalo niečo závažné. Počas obdobia v ústraní rozmýšľa o svojej politickej budúcnosti.

Froome štvrtý raz vyhrá Tour de France, Bardet uhájil tretie miesto o sekundu

Sobotňajšiu individuálnu časovku vyhral tímový kolega Petra Sagana z Bory-Hansgrohe Maciej Bodnar.

Doprava v Chorvátsku kolabovala, cestu blokovali kolóny a nehody

Motoristi smerujúci do južnej Európy musia rátať s dlhými kolónami.

(Ne)obyčajný človek Igor Matovič

Lídra Obyčajných ľudí šikanuje koalícia, no sám zo seba robí ľahký terč.

Bahlsen reaguje na tlak, sušienky budú všade v Európe rovnaké

Aj do výrobkov určených pre východoeurópske krajiny sa bude pridávať maslo.

Kam vyraziť