Mesto oslavovalo oslobodenie dvakrát. Neoficiálne, s predstaviteľmi ruského veľvyslanectva, ale bez primátora a oficiálne s primátorom, ale bez Rusov.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. V Liptovskom Mikuláši si oslobodenie mesta v piatok pripomenuli dvakrát.
Najprv protifašistickí bojovníci spolu s radcom ruskej ambasády a po nich položilo vence vedenie mesta s primátorom Alexandrom Slafkovským (SDKÚ).
Predstavitelia veľvyslanectva Ruskej federácie položili veniec k pomníku príslušníkov Červenej armády v Liptovskom Mikuláši aj napriek stanovisku mesta, že nie sú žiaduci na oficiálnych oslavách 69. výročia oslobodenia.
Radca ruského veľvyslanectva Sergej Krylov vyhlásil, že bolo ich povinnosťou vzdať hold sovietskym vojakom, ktorí oslobodzovali mesto.
„Primátorovo riešenie nekomentujem. Len Boh bude jeho sudcom,“ vyhlásil.
Pre Krym
Primátor Alexander Slafkovský (SDKÚ) pred niekoľkými dňami telefonicky tlmočil ruskej ambasáde stanovisko, že si neželajú účasť ich vojenského pridelenca na pietnom akte.
Zdôvodnil to porušovaním medzinárodných zmlúv v súvislosti so situáciou na Kryme. Primátor dodal, že aj sovietski vojaci oslobodili mesto, ale dnes Rusko vystupuje ako agresor.
Veľvyslanectvo Ruskej federácie na Slovensku reagovalo neobvykle ostro. Tlačový atašé Alexej Kulagin tlmočil „údiv“ ruskej ambasády nad postojom primátora Slafkovského k spoločnému boju národov obidvoch krajín proti fašizmu a zachovaniu pamiatky príslušníkov Červenej armády.
„Neprekvapí nás, ak sa zajtra pán Slafkovský vydá na Západnú Ukrajinu, aby položil kvety k pomníku “hrdinovi-osloboditeľovi Ukrajiny” Stepana Banderu, ktorý má na svedomí životy tisíc Židov, Poliakov, Rusov a Slovákov,“ vyhlásil prekvapujúco Kulagin.
Ruské veľvyslanectvo si myslí, že primátor zabudol „zrejme v zajatí zintenzívňujúcich sa rusofóbskych nálad“, že vo svete a pre „slušných ľudí“ zatiaľ existujú trvalé hodnoty, s ktorými sa nesmie manipulovať v záujme politickej konjunktúry.
Ministerstvo je na strane Rusov
Slovenské ministerstvo zahraničia nepovažuje rozhodnutie vedenia mesta za správne. „To, že nesúhlasíme s anexiou Krymu zo strany Ruskej federácie a odsúdili sme ju, nemení nič na skutočnosti, že Liptovský Mikuláš, ako aj mnohé iné mestá na Slovensku oslobodila počas druhej svetovej vojny Červená armáda,“ komentoval udalosti riaditeľ komunikačného odboru ministerstva Peter Susko.
Ministerstvo obrany sa k záležitosti nevyjadrilo.
Zaskočený zostal aj tajomník Ústrednej rady zväzu protifašistických bojovníkov Viliam Longauer. Tvrdí, že aj vzhľadom na spoločnú minulosť magistrát mal pozvať Rusov, Ukrajincov a všetkých, ktorí pomohli k oslobodeniu.
„Áno, my sme pozvali Rusov na oslavy. Mesto mohlo pozvať nás aspoň zo zdvorilosti,“ dodal.
Predsedovi oblastného zväzu Pavlovi Chrapčiakovi je ľúto, že mesto odmietlo Rusov a považuje to za „určitú hanbu“.
Slafkovský: Spomeňte si na Nemecko v 1935
Primátor Slafkovský postoj nezmenil. Vstup ruskej armády na Krym, územie zvrchovaného štátu, je pre neho neprijateľný.
„Nedokážem sa stotožniť s predstavou prítomnosti predstaviteľa armády, ktorá porušuje medzinárodné právo, na mierových oslavách... Kto si nepamätá dejiny, je odsúdený si ich zopakovať. Nemecko zorganizovalo v roku 1935 v Sársku zmanipulované referendum a pripojilo ho k sebe. Paralela Ruskej federácie a Krymu je rovnaká,“ vyhlásil.
Slafkovský ocenil úlohu Sovietskeho zväzu a Červenej armády v bojoch proti fašistickému Nemecku.
Tvrdí ale, že neodmietol zaslúžilých žijúcich veteránov osloboditeľskej Červenej armády, ale účasť reprezentanta inej armády, jej krajiny a súčasnej politiky.
Primátor upozornil na fakt, ktorý by sme si mali podľa neho pamätať. Príslušníkmi oslobodzujúcej Červenej armády boli občania pätnástich republík bývalého Sovietskeho zväzu
„Obdiv a úctu si zaslúži každý, kto za slobodu v tej dobe bojoval. Úctou k obetiam by sme však nemali prekrývať problémy súčasnosti,“ dodal.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Liptovský Mikuláš oslobodili dvakrát
Pri oslobodzovaní mesta zahynulo päťtisíc vojakov.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Boje o Liptovský Mikuláš patria medzi najťažšie v histórii oslobodzovania Slovenska. Počas dvoch mesiacov zahynulo takmer päťtisíc československých a sovietskych vojakov.
Pavol Chrapčiak bojoval v SNP a až do oslobodenia mesta. Hovorí o ťažkých bojoch proti dobre vyzbrojeným Nemcom.
„Najprv sovietska armáda a 1. československý armádny zbor oslobodili Okoličné. Od tretieho do jedenásteho marca bojovali v uliciach Mikuláša,“ hovorí.
Liptovský Mikuláš oslobodili dva razy. Prvý raz vošli do mesta jednotky 1. československého armádneho zboru a Sovieti už spomínaného 3. marca roku 1945. Mesto udržali iba týždeň.
O strate mesta existujú rôzne verzie, ale aj mýty a dohady. Jeden variant hovorí o zlej koordinácii československých a sovietskych vojsk, či slabom výcviku a výzbroji jednotiek, ktoré nedokázali čeliť Nemcom.
Mýtus o dobytí skladu miestneho liehovaru vyvracia vojenský historik Oldřich Vaněk aj Pavol Chrapčiak.
„Nemožno vylúčiť, že niektorá jednotka sa k časti uskladneného liehu skutočne dostala, podľa historických dokumentov tam boli aj po vytlačení Nemcov z mesta stále uskladnené tisícky hektolitrov. Príčiny straty mesta však boli čisto vojenské. Nemeckí Volksgrenadieri z 320. divízie opätovne dobyli výšiny Háj a Nicovô a hrozilo, že 1. československá brigáda zostane v meste odrezaná. Medzi nedostatočne vycvičenými vojakmi prepukala panika a prejavoval sa nedostatok skúsených veliteľov," hovorí historik.
Pavol Chrapčiak tvrdí, že strata mesta kvôli liehu je hlúposť.
Takmer zničený Liptovský Mikuláš druhý raz oslobodili 4. apríla 1945. Československé jednotky zistili, že divízia nemeckých granátnikov v noci opustila Liptovský Mikuláš a stiahla sa k Ružomberku, pretože im hrozilo obkľúčenie. Osloboditelia vošli do vyľudneného Mikuláša.
