Pondelok, 20. november, 2017 | Meniny má Félix
Pridajte si svoje mesto

Poprava Mateja Tatarku podnietila záujem o štúdium Jánošíka

Ružena Antolová patrí medzi veľmi málo ľudí na Slovensku, ktorí sa venujú fenoménu zbojníctva a najmä legendárnemu hrdinovi Jurovi Jánošíkovi.

Dve autorky kníh o Jánošíkovi. Ružena Antolová (vľavo) s profesorkou Joannou Goszczyńskou vo Varšave.(Zdroj: JÁN SVIDRAN)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Zo zachovaných historických materiálov aj legiend sa Antolová snaží podať obraz o zbojníckom kapitánovi z pohľadu mesta, v ktorom ho trpne vypočúvali a popravili obesením na hák. Mnohí Mikulášania vedia, že Jura Jánošíka v meste mučili a popravili. Ako samozrejmosť berú, že je najznámejším zbojníkom.

Mnohým však ani nenapadne, prečo sa stal takým známym a slávnym, keď v tom čase bol len jedným z mnohých zbojníkov a v porovnaní s nimi zbíjal pomerne krátko. Len rok a pol. Odsúdili ho a popravili veľmi mladého, mal len dvadsaťpäť rokov.

Vo svojej publikácii Jánošík, od skutočnosti k legende, to vysvetľuje, ako aj mnoho iných súvislostí, Ružena Antolová z Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši.

„Známym sa stal najmä preto, že ho popravili práve v Liptovskom Mikuláši, kde o viac ako sto rokov po ňom, v roku 1829, popravili aj posledného zbojníka Mateja Tatarku. Mesto bolo v tom čase kultúrnym centrom a jeho predstavitelia nechali o týchto udalostiach zmienky,“ poznamenala autorka.

Janko Kráľ urobil odpisy dokumentov

Spomenula, že Tatarkovu popravu videl Gašpar Fejérpataky Belopotocký, významná osobnosť mikulášskeho a slovenského kultúrneho života. Belopotocký o zážitku, ako videl, keď Tatarkovi sťali hlavu, nechal zápis vo svojom životopise.

„Vo svojom Vlasteneckom kalendári uverejnil zasa výťah z Tatarkovho testamentu. Takýmto spôsobom sa uchovali písomné svedectvá a ďalší ľudia okolo Belopotockého začali študovať písomnosti aj zo súdu a popravy Jánošíka. Napríklad Janko Kráľ či Ján Botto. Poprava Mateja Tatarku bola výrazným podnetom, že sa angažovaní a národne orientovaní ľudia začali viac zaujímať o Jánošíka z hľadiska historických faktov, pretože v tom čase legendy či piesne o ňom už boli známe,“ vysvetlila Ružena Antolová.

Janko Kráľ dokumenty nielen študoval, ale urobil aj ich overený odpis. „Z hľadiska histórie bolo veľmi dôležité, že takým výrazným spôsobom prezentovali práve Jánošíka. Vďaka Kráľovmu odpisu sa dokonca zachovala jedna časť súdneho spisu. Mnohé pôvodné dokumenty sa postrácali, keďže odvtedy študovalo túto časť histórie viac ľudí.“

Najvýznamnejšia legenda slovenského novoveku

Ruženu Antolovú jánošíkovská téma zaujala hneď, ako začala pracovať v Múzeu Janka Kráľa. Nielen preto, že je jednou z nosných tém múzea.

„Jánošík je zaujímavá téma aj z toho dôvodu, že je to najvýznamnejšia legenda slovenského novoveku, pričom v rôznych obdobiach je vnímaný kontroverzne,“ povedala.

Prvú brožúrku na túto tému vydala v roku 1999 s názvom O zbojstve Juraja Jánošíka. Vyše stostranovú publikáciu Jánošík, od skutočnosti k legende sa jej podarilo vydať vďaka projektu cezhraničnej spolupráce Poľska a Slovenska s názvom Jánošík – 300 rokov legendy.

Na projekt, ktorý zahŕňal aj rekonštrukciu Mikulášskej mučiarne, získalo Múzeum Janka Kráľa 45-tisíc eur z fondov Európskej únie.

O výstavu majú stále záujem

Skúsenosti s realizáciou projektov mala Ružena Antolová už z roku 2006, keď s podporou peňazí z Európskej únie pripravovala slovensko-poľskú výstavu Jánošík, karpatský zbojník. Výstava mala veľký ohlas v čase jej vzniku aj v súčasnosti. Videli ju návštevníci v Slovenskom inštitúte vo Varšave a tri mesiace putovala vďaka Milanovi Novotnému, riaditeľovi inštitútu, aj po iných výstavných priestoroch a múzeách poľského hlavného mesta.

Opäť ju uviedli 11. marca tohto roku v Paláci kultúry v poľskom meste Dabrowa Górnica. V apríli ju presunú do mestečka Pila pri Poznani a cestu po Poľsku skončí v Nidzici, kedysi slovenskom meste. V lete sa výstava vráti na Slovensko a jej ďalšie putovanie je naplánované do Báčskeho Petrovca v Srbsku a srbskej dedinky Jánošík.

„Výstava putuje po miestach, v ktorých sa historicky alebo legendou nejakým spôsobom zapísal Juro Jánošík.“ Mikulášsku mučiareň navštívil poľský veľvyslanec na Slovensku Tomasz Chłoń a výstavu a publikáciu o Jánošíkovi vo Varšave si pozrel aj slovenský veľvyslanec v Poľsku Vasil Grivna.

V mučiarni pribudli figuríny kata a odsúdenca

Súčasťou projektu okrem publikácie a výstavy bola aj rekonštrukcia expozície Mikulášska mučiareň. Mučiareň bola v havarijnom stave, múry veľmi zvlhnuté a napádali ich plesne.

„Preto sme dali priestory odvlhčiť, položiť kamennú dlažbu a uzatvoriť podbránie. Po rekonštrukcii do expozície pribudli aj dve na mieru vyrobené figuríny odsúdeného a kata. Návštevníci sa dozvedia všetky informácie o súde s Jánošíkom a Uhorčíkom prostredníctvom nového informačného kiosku nielen v slovenčine, ale aj v angličtine a poľštine.“

Pri otvorení obnovenej mučiarne uviedli projekt aj publikáciu verejnosti v Liptovskom Mikuláši. Druhé uvedenie bolo v poľskom partnerskom meste Źywiec.

Seminár o Jánošíkovi v regionálnej výchove

O expozíciu Mikulášskej mučiarne majú záujem aj základné, stredné a vysoké školy z celého Slovenska. Pre školy z liptovského regiónu organizujú semináre.

Mesto Liptovský Mikuláš, Múzeum Janka Kráľa, Liptovská knižnica G. F. Belopotockého a Liptovské múzeum v Ružomberku usporiadali minulý týždeň seminár pre základné a stredné školy s názvom Jánošík v regionálnej výchove.

Okrem Ruženy Antolovej na ňom prednášali Marcela Feriančeková a Karol Dzuriak, spoluautori monografie o Jánošíkovi, a Peter Vrlík, spoluautor publikácie Z liptovskej truhlice.

Múzeu ostane z projektu trvalá hodnota

Ružena Antolová pri príprave projektu uvažovala aj o dokumentárnom filme s jánošíkovskou témou alebo konferencii. Napokon sa rozhodla pre publikáciu a rekonštrukciu mučiarne, aby pre múzeum ostala trvalá hodnota. Zaujímalo nás, či je v súčasnosti ťažké zhromaždiť informácie o udalostiach spred tristo rokov.

„Pre mňa už ani nie, lebo sa téme venujem dlhodobo. Predo mnou však urobili veľký kus práce aj iní ľudia, ktorí Jánošíka skúmali. Vo svojej publikácii som sa snažila o prínos z hľadiska historických faktov v nadväznosti na legendy. Preto som aj do názvu knihy zvolila slová od skutočnosti k legende.“

Pripravuje výstavu k výročiu horskej služby

Vyštudovaná múzejná pedagogička aktuálne pripravuje celoslovenskú výstavu k 60. výročiu vzniku Horskej služby, ktorej otvorenie bude súčasťou tradičných Stoličných dní.

„V letnom období si ju budú môcť návštevníci pozrieť u nás v múzeu. Odtiaľ poputuje do Zuberca, kde budú organizovať celoslovenské stretnutie členov Horskej služby s medzinárodnou účasťou. Záujem o ňu pre Slovenský inštitút vo Varšave už teraz prejavil aj jeho riaditeľ Milan Novotný,“ priblížila.

Ružena Antolová pri príprave tejto výstavy spolupracuje s bývalými aj súčasnými členmi Horskej služby zo všetkých regiónov Slovenska, v ktorých pôsobia, aby zhromaždila čo najviac fotografií, záchranného materiálu, oblečenia a predmetov dokumentujúcich šesťdesiatročnú históriu horských záchranárov. „Máme už požičané prvé sane, na ktorých v Jasnej prevážali zranených ešte pred vznikom Horskej služby,“ prezradila.


  1. Na stanici hrá z rozhlasu óda na pálenku alebo erotická pieseň 289
  2. Erik Baláž získal prestížnu cenu Foto 234
  3. Schátrané domy v Palúdzke zvalili, nahradia ich obchody 123
  4. V meste pribudne nový vianočný strom 84
  5. Sviečky horeli pri tabuliach aj sochách 72
  6. Jeseň zakončili remízou 51
  7. V húštinách sa skrývajú diviaky, ľudia sa ich boja 50
  8. Pod Chopkom už zasnežujú Video 37
  9. Eška inkasovala všetky góly v oslabovkách 26
  10. Šiesta Jedenástka roka LFZ v gala šate 20

Riešime za Vás

Šetrenie vody
Liptovský Mikuláš

Šetrenie vody

V riešení
Policajná hliadka hrala v službe futbal.
Liptovský Mikuláš

Policajná hliadka hrala v službe futbal

Vyriešené
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Na stanici hrá z rozhlasu óda na pálenku alebo erotická pieseň

Pri čakaní na vlak si možno cestujúci na stanici ani neuvedomia, že každé hlásenie predchádza zvučka, ktorá vôbec nie je náhodná.

Erik Baláž získal prestížnu cenu

Tohtoročným laureátom ocenenia Biela Vrana 2017 sa stal aj a ochranár ekoaktivista z Liptova Erik Baláž, tiež bývalí zamestnanci Ministerstva zahraničných vecí SR Zuzana Hlávková a Pavol Szalai, psychológ Štefan Straka.

Schátrané domy v Palúdzke zvalili, nahradia ich obchody

Posledné chátrajúce domy v Palúdzke už zvalili, na ich mieste vyrastie nové nákupné centrum.

V meste pribudne nový vianočný strom

Mesto počas najväčších sviatkov roka rozžiaria nové prvky svetelnej výzdoby.

Sviečky horeli pri tabuliach aj sochách

Deň boja za slobodu a demokraciu a 28. výročie Nežnej revolúcie si pripomenuli 17. novembra aj v liptovských mestách.

Blízke regióny

Nočná razia v okrese Brezno. Dôvodom boli tvrdé drogy

Národná kriminálna agentúra (NAKA) zasahovala v noci na juhu Slovenska aj v okrese Brezno.

Okolo cyklochodníka ľudia gazdujú. Cyklistom sa to nie vždy páči

Deti majú strach z kráv pasúcich sa pri cyklotrase. Niektorým cyklistom zase prekáža blato, ktoré na trase nechávajú traktory. Ľudia na bicykloch si zrejme budú musieť zvyknúť na kolorit tunajšieho prostredia so všetkým, čo k nemu patrí.

Vražda na okraji mestečka. Súdny príbeh

Mladík sa k brutálnemu činu priznal, no zvalil vinu aj na kamaráta. Ten tvrdil, že je nevinný.

Žena z Čierneho Balogu ohovárala,napádanej rodine tým spôsobila vážnu ujmu

Vyšetrovateľ v Brezne začal trestné stíhanie pre prečin ohovárania.

Mazda skončila v priekope, posádka v nemocnici

Rýchla jazda dvoch mladíkov netrvala dlho, skončila dopravnou nehodou.

Všetky správy

Deň, ktorý zmenil Tatry. Pozrite si fotografie spred 13 rokov

Víchrica zničila 19. novembra 2004 až 12-tisíc hektárov lesa.

Bukovský: Doma máme lepšie potraviny než acai či chia

Sme národ, ktorý ľahko prijíma niečo zahraničné ako to svetové. No superpotraviny k nám nemusia cestovať cez celú planétu.

Kaddáfí zachránil nemecký klub. Niečo za to však chcel

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

Vo vesmíre znie strašidelné pískanie. Vedci zistili, odkiaľ pochádza

Väčšina častíc je zachytená v pásoch, niektoré však uniknú do našej atmosféry.

Kam vyraziť