Nedeľa, 23. júl, 2017 | Meniny má Oľga
Pridajte si svoje mesto

Lekár Ivan Rusnák: „Unikáme do oblastí, ktoré sa šťastiu len podobajú."

Lekár, ktorý „patrí“ nielen Ružomberku, kde sa narodil, ale i obom liptovským mestám, kde žije a pôsobí, ako aj všetkým ľuďom, ktorých oslovuje v svojom povolaní a žití srdcom. Ivan Rusnák dávno prekročil hranicu klasickej medicíny.

Ivan Rusnák celý život pracoval na internom oddelení a ambulanciách, ktoré s interným súviseli. V súčasnosti pracuje na oddelení pre dlhodobo chorých.(Zdroj: ARCHÍV I. R.)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ.

V ľuďoch, s ktorými sa stretáva, vidí duchovno-duševné bytosti a svoje šťastie nachádza v šťastí všetkých okolo seba.

Desiateho februára prekročil sedemdesiatku, a to bola príležitosť stretnúť sa s ním na oddelení dlhodobo chorých liptovskomikulášskej nemocnice, kde pracuje. Čím všetkým momentálne žije ako stále aktívny lekár?

Rôzne zdravotné problémy na jednom mieste

„Celý život som pracoval na internom oddelení a ambulanciách, ktoré s interným súviseli,“ obrátil Ivan Rusnák pozornosť na svoju lekársku minulosť.

S vďakou spomína na všetkých svojich spolupracovníkov internistov, od ktorých sa učil, zvlášť na primára Karola Mensatorisa, Miroslava Dúbravku, Milana Žuffu a na doktorku Milotu Hrivňákovú, v ktorej videl vždy vzor ženského pôsobenia v medicíne.

Momentálne pracuje na oddelení dlhodobo chorých, kde určitý čas pôsobil aj ako primár. „Na tomto oddelení sa z rôznych zdravotníckych odborov sústreďujú pacienti, ktorých treba dlhodobo liečiť a zároveň opatrovať. Niekedy i doopatrovať," vysvetlil.

Na oddelenie dlhodobo chorých prichádzajú pacienti, napríklad z neurológie, traumatológie, interného oddelenia či od obvodných lekárov, ale sú na ňom aj onkologickí pacienti a pacienti iných odborov.

Nesmierne si váži prácu všetkých na oddelení

Na oddelení dlhodobo chorých je vraj široký záber medicíny a ošetrujúci sa stretáva s pacientmi, ktorí sú často úplne odkázaní na pomoc iného. Treba ich kŕmiť, treba ich učiť chodiť. Podľa lekára treba veľa psychickej a fyzickej sily na túto prácu a je obdivuhodné, čo hlavne sestry a ošetrovateľský personál oddelenia zvládnu.

Veď väčšina práce v starostlivosti o chorých je na zdravotných sestrách, asistentoch a ostatnom nižšom zdravotníckom personáli.

„Prenesmierne si ich vážim, bez nich by lekári dosiahli veľmi málo. Oni sú totiž v priamom kontakte s pacientmi v priebehu dňa dve-tri hodiny, ale celých dvadsaťštyri hodín sa musí o pacientov starať ostatný personál. Lekár usmerňuje, stanovuje diagnózu, navrhuje liečbu, skontroluje pacienta a vybavuje v súrnych prípadoch, čo treba zariadiť v spolupráci s inými oddeleniami," poznamenal I. Rusnák.

Dodal, že na tomto oddelení je veľmi náročná práca, ale všetci majú radosť, keď z oddelenia odchádza pacient na svojich nohách a v dobrom na pobyt v nemocnici spomína.

Sestričky by si zaslúžili Nobelovu cenu

Mária Trégerová z Liptovského Hrádku bola hospitalizovaná na oddelení dlhodobo chorých po operácii kolena.

„Bola som tam veľmi spokojná a ak by bolo treba, pokojne na oddelenie pôjdem znovu. Klobúk dolu pred lekárom Ivanom Rusnákom, venoval sa nám naplno a všetkým rovnako. Je to lekár s veľkým L," rozprávala.

„Ale ani ďalší zamestnanci nerobili medzi nami rozdiely, boli milí. Jedlo, ktoré nám donášali, vždy pekne položili, popriali dobrú chuť, opýtali sa, ako sa máme.“

Keď zaznela poznámka, že na doliečovacom je ťažko, uzavrela bez komentára: „Naozaj som bola veľmi spokojná.“

Alebo reakcia jedného syna, ktorému na oddelení zomrel otec: „Keby som mohol, zariadim sestričkám Nobelovu cenu.“

Lekár jeho slová okomentoval: „Videl, čo to znamená starať sa o pacienta vo vážnych situáciách. Videl zložitosť a náročnosť povolania po stránke psychickej aj fyzickej. Skutočne, veľakrát ide aj o fyzicky veľmi náročnú prácu.

Máme síce už aj polohovacie postele, ale nie je ich dosť. Naše zdravotníctvo v súčasnej dobe na to ešte nemá."

Pohľad na svet z postele dlhodobo ležiacej

Pacientka A. S. prišla na oddelenie z traumatológie: „Som tu krátko, ale veľmi spokojná, všetci sú ku mne pozorní, lekári ústretoví.

Keď má pacient pocit, že je o neho postarané, pre liečbu je to veľké plus. Mám po napadnutí zlomenú panvu, takže sa doliečujem.

Obdivujem celý personál, sú milí, aj keď majú veľmi náročných pacientov najmä na psychiku."

Aj hriechy mladosti majú dohru na posteli

Sedemdesiatdvaročný Ľudovít Švancár z Liptovského Mikuláša bol takmer čerstvo po operácii. Vraj sa koncom minulého roka musel rozhodovať: buď zomrieť s nohou, alebo žiť bez nohy. Rozhodol sa pre amputáciu. Nie je to však jediné nadelenie osudu. Tragicky stratil dvoch synov.

„Na doliečovacom budem, kým sa mi zhojí kýpeť. Zatiaľ nemôžem byť so sebou spokojný, lebo noha ešte bolí, a ja som na bolesť veľmi citlivý. Prešiel som viacerými nemocnicami na Slovensku, lebo som bol niekoľkokrát operovaný. Začalo sa to operáciou srdca, keď som dostal štyri bajpasy a urobili mi aj plastiku srdca. Od tých čias sa mi cievky zanášajú.“

Potom si povzdychol - no, čo už, sú to hriechy minulosti - fajčenie a strava – ktoré sa vraj u neho prejavujú všade a stále. „Hovorí sa, že doliečovacie oddelenie v každej nemocnici je to posledné oddelenie, kde sa ešte snažia udržať človeka pri živote alebo mu ho predĺžiť,“ pokračoval.

„Na tomto oddelení sme sa stretli pacienti, ktorých diagnózy by sa na iných oddeleniach ťažko stretli. Sú tu ľudia od porúch psychiky, po rakovinu, amputácie, úrazy, ťažké stavy. Človek, ktorý týmto oddelením prejde, je rád, že neprešiel cez rieku Návu (rieka medzi životom a smrťou) a že sa vracia domov v zlepšenom stave. Starostlivosť troch lekárov a primárky Oktávii Muchovej je však vynikajúca. Všetci sú ochotní vykonať pre pacienta všetko, čo môžu.“

Pacient cíti, keď sú lekári len pre neho

Ivan Rusnák pripomenul, že niečo navyše môže lekár dať i v dnešnej dobe techniky a chémie, a to najmä vo vzťahových otázkach.

„Žiaden doktor nechce zle. V dnešnej dobe je ale veľký časový stres, niet času sadnúť si s pacientom a porozprávať sa. Niekedy však aj dve-tri minúty rozhovoru stačia, aby cítil, že lekár v tej krátkej chvíli je len pre neho.“

Podotkol, že medzi lekárom a pacientom by mal vzniknúť vzťah, v ktorom človek cíti blízkosť človeka. „Musí tam byť čosi, čo vyvolá vzťah dôvery,“ pokračoval. „Dnes sa však často dostávame do takých situácií, keď ľudia chodia k doktorovi len po výsledky.

Budem citovať môjho staršieho kolegu Milana Žuffu: „Stretol som kamaráta, ako ide po moste od nemocenskej a pýtam sa ho – bol si u doktora? Nie, bol som si po výsledky.“ Doktor vie rýchlo zhodnotiť výsledky na fyzickej úrovni, ale keď chorého človeka posunieme do väčšej pohody, možnosť vyliečiť sa je podstatne vyššia.“

Pacient by podľa neho nemal byť nikdy len diagnózou - tam leží žlčník, tam zlomená dolná končatina - je to predsa niekto, kto má svoje meno, život a treba si nájsť cestičku k jeho duši, aby cítil, že je tu niekto, kto má o neho záujem, nielen po stránke diagnózy.

„Keď som učil na zdravotníckej škole, hovorieval som študentkám, že to, čo sa učia, pravdepodobne skoro všetko zabudnú, ale nesmú nikdy zabudnúť, že s nimi k pacientovi musí vždy prísť slniečko. Treba si uvedomiť, že zdravotníkov si ľudia zapamätajú poväčšine na celý život a stačí jedno nesprávne slovo, a človeka uboleného chorobou zraní ešte viac.“

V šťastnom živote je návod na zdravú starobu

Ako žiť, aby na konci života človek neskončil v ťažkých chorobách odkázaný na pomoc blízkych alebo dokonca cudzích ľudí?

„Na jednej strane je správna životospráva. Neprejedať sa, nefajčiť, nadmerne neužívať alkohol, dostatočne sa pohybovať. Na druhej strane žiť šťastným životom. Veď všetci chceme byť šťastní, no šťastie nemožno kúpiť. Ako sa teda stať šťastným? Práve toto je kľúčový bod pre zdravie budúcnosti.“

Niektoré pôžitky sa stávajú vášňou

Ivan Rusnák zuvažoval nad šťastím a náhradami zaň: „Možno to znie zvláštne, ale pretože nevieme byť šťastní, začneme unikať do oblastí, ktoré sa šťastiu podobajú. Ideme do oblasti pôžitkov.“

Najrozšírenejší pôžitok, ktorý sa stáva vášňou, je nadmerný príjem jedla. „Nie je zlé, že nám niečo chutí a necháva príjemnú pocitovú stopu, ale to by malo byť skôr tak – už si dal telu, čo mu treba a teraz choď a rob iných šťastnými a bude sa ti to, čo činíš, vracať. Jedlo je len pôžitok, ktorý sa podobá šťastiu.

Ďalším rozšíreným pôžitkárstvom je alkohol. „Až 40 percent Slovákov má problém s alkoholom, desať percent je závislých od alkoholu. Neznamená to, že sú chorí len na pečeň, mozog, ochorenie nervových štruktúr, ale to sú aj zlé vzťahy v rodine, na pracovisku, úrazy, rozvody.

Niekto má zas pôžitok z fajčenia. Následky - ochorenia ciev srdca mozgu, nádorové ochorenia. To všetko pre zablúdenie v húštine pôžitkov, ktoré sa stávajú vášňou a každá vášeň pôsobí nakoniec zničujúco fyzicky aj psychicky."

Šťastný život znamená odchod zo sveta v pokoji

Človek je šťastný vtedy, keď má za deň štyri, päť pohladení života. Nielen fyzických, ale pohladení duše.

„Zabudli sme žiť pre druhých. Začali sme byť zameraní len na seba a tam je začiatok straty cesty k šťastiu,“ povedal lekár. „Ani peniaze či svetská sláva nikdy neprinesú šťastie. Keď sa na niekoho usmejeme, on sa usmeje, keď sme k nemu dobrí, ostane v ňom dobrá spomienka. Už len – ďakujem pekne – je pre mňa pohladenie, ktoré sa nedá kúpiť.

Žiť šťastný život znamená sústrediť sa na to, ako pomôcť svojmu okoliu, ako mu byť prospešným. To je pravý prejav medziľudskej lásky. Keby sme šťastne žili, odchádzali by sme z tohto sveta na starobu a spokojní.“

V čom vidí Ivan Rusnák svoje vlastné šťastie

„Ak dokážem žiť tak, že viem druhým pomáhať, potom mi to život vracia – môžem povedať - zo všetkých strán.“

Lekár vie, čo by chcel ešte dosiahnuť v sebanáprave a cíti, že v ňom osobnostne je rozdiel medzi tým človekom, ktorý prišiel na svet v roku 1944 a tým, ktorý je tu v roku 2014.

„Cítim, že sa mi podarilo vystúpiť o nejaký schod vyššie v poznaní pravidiel života, ktoré vedú k ceste trvalého šťastia. Viem, že na vrchole nie som, viem, čo by som chcel na sebe ešte zmeniť, aby som mohol patriť medzi skutočne dobrých ľudí. Ďakujem, že mi život milostivo doprial nájsť cestu správnym smerom.

Z nejakých dôvodov sme všetci prišli na svet a máme tu zanechať pre tých ostatných dobrú stopu, ktorá by im mohla ukazovať, že i v dnešnej dobe je možné byť spokojným a šťastným človekom.


  1. Nízkotatranské lesy miznú Foto 5 190
  2. Opustený hotel má po rokoch nového majiteľa 1 287
  3. V Kľačianskej doline došlo k tragédii 1 021
  4. K. Kaliský: „Ničenie lesov národného parku pokračuje šialenou rýchlosťou.“ 844
  5. Slavo Záhradník dokázal svojim postavám vdýchnuť originalitu 173
  6. Gajanová získala bronz 124
  7. Zlato získal aj Mirgorodský 114
  8. V dedine sa pre Strečno nedá prejsť cez cestu Foto 94
  9. Grigar obhájil svetové zlato 88
  10. Liptovské droby sú na ceste do Bruselu 80

Riešime za Vás

Šetrenie vody
Liptovský Mikuláš

Šetrenie vody

V riešení
Policajná hliadka hrala v službe futbal.
Liptovský Mikuláš

Policajná hliadka hrala v službe futbal

Vyriešené
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Nízkotatranské lesy miznú

Národný park Nízke Tatry na budúci rok oslavuje 40 rokov existencie. Pri pohľade na jeho obnažené svahy a závery dolín je na mieste otázka, či ešte bude čo ochraňovať.

Opustený hotel má po rokoch nového majiteľa

V príjemnom lesnom prostredí medzi Kráľovou Lehotou a Hybami pustne kedysi vychýrený hotel. Nedávno ho kúpila súkromná firma.

V Kľačianskej doline došlo k tragédii

Starší muž zahynul pri práci v lese.

K. Kaliský: „Ničenie lesov národného parku pokračuje šialenou rýchlosťou.“

Karol Kaliský, ekológ, lesník, úspešný filmár a fotograf prírody, po ukončení štúdia lesníctva vo Zvolene dva roky pôsobil ako účastník projektu na záchranu tatranského kamzíka, ďalších päť rokov robil na Správe TANAP-u.

Slavo Záhradník dokázal svojim postavám vdýchnuť originalitu

Filmový a divadelný herec Slavomír Záhradník, bývalý člen činohry Divadla Nová scéna v Bratislave, bol známy aj svojím špecificky zafarbeným hlasom. Narodil sa v Nižnej Boci a v dnešných dňoch by sa dožil 80 rokov.

Blízke regióny

FOTO: Donovaly otvárajú detský park, ktorý na Slovensku nemá obdobu

Počas leta sú Donovaly "hlavným mestom detí".

Do dediny sa privalila voda z oblohy i kopcov

Jozef Murín: Takej vody si nepamätám a to som dosť starý. Veď v lete je v tom potoku pár centimetrov vody, teraz by prúd poľahky zobral vola. Viacerým ľuďom poriadne vypucovala humno.

Vodiči pozor- panelovku medzi Diviakmi a Mošovcami úplne zatvoria

​​​​​​​Analýzy vzoriek starého betónu z panelovky ukázali, že podložie pod cestou musia stavbári ešte viac prehĺbiť. To bude mať za následok úplnú uzáveru trasy medzi dvomi obcami.

Tadiaľto pôjdu v okolí Žiliny nové cyklotrasy

Pracuje sa na projektoch Vážskej, Kysuckej a Rajeckej cyklotrasy.

Kotleba sa chystá porušiť zákon vo svoj prospech, tvrdí poslanec Martin Klus

Ľudí pozýva na protestné zhromaždenie pred župný úrad.

Všetky správy

OĽaNO nie je iba Matovič, hovorí jeho líder. Uvažuje, že sa stiahne z politiky

Líder OĽaNO Igor Matovič pre SME hovorí, že sa mu stalo niečo závažné. Počas obdobia v ústraní rozmýšľa o svojej politickej budúcnosti.

Froome štvrtý raz vyhrá Tour de France, Bardet uhájil tretie miesto o sekundu

Sobotňajšiu individuálnu časovku vyhral tímový kolega Petra Sagana z Bory-Hansgrohe Maciej Bodnar.

Doprava v Chorvátsku kolabovala, cestu blokovali kolóny a nehody

Motoristi smerujúci do južnej Európy musia rátať s dlhými kolónami.

(Ne)obyčajný človek Igor Matovič

Lídra Obyčajných ľudí šikanuje koalícia, no sám zo seba robí ľahký terč.

Bahlsen reaguje na tlak, sušienky budú všade v Európe rovnaké

Aj do výrobkov určených pre východoeurópske krajiny sa bude pridávať maslo.

Kam vyraziť