LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Členovia klubu vojenskej histórie Ostrô prišli na interaktívnu výstavu do Múzeu Janka Kráľa.
V rámci témy Oživená história priblížil začiatky oslobodzovacích bojov o Liptovský Mikuláš vojak v uniforme nemeckého Wehrmachtu, vojak Červenej armády, zástupca partizánskych jednotiek a vojačka v uniforme prvého Československého armádneho zboru. Prezliekla sa za ňu autorka výstavy Katarína Verešová.
Sovieti si museli oddýchnuť
„Zástupcov jednotlivých armád sme nevyberali náhodne. Mesto najprv začala oslobodzovať Červená armáda a potom ju vystriedal prvý Československý armádny zbor, pretože sovietske vojsko si muselo oddýchnuť. Československí vojaci nakoniec v marci boje zavŕšili,“ vysvetlil Andrej Kováč z klubu Ostrô.
Dodal, že okrem uniforiem priniesli aj základnú výzbroj a výstroj, ktorý vojaci vo vojne používali.
Najväčšie boje sa podľa A. Kováča odohrali nad mestom na Háji Nicovô. Rušno bolo aj v Okoličnom.
„Toto obdobie liptovskej vojenskej histórie je spojené so známou historkou. Nemci v domnienke, že zastavia postup oslobodzovacích vojsk, nechali na stanici v Okoličnom cisternu s liehom. Keď ju sovietske vojská objavili, opili sa a Nemci ich postup potom opäť potlačili,“ dodal nadšenec regionálnej vojenskej histórie.
Poznamenal, že príbeh nikdy špeciálne neskúmal, takže nevie, nakoľko je pravdivý.
Problémom bol alkohol
Problémy vojakov s alkoholom počas vojny sa opakovali na celom Slovenku. Ako príklad uviedol ďalšiu historku z Brezna. Tá sa vraj skutočne stala.
„Keď Rumuni a Sovieti oslobodzovali mesto, tak z lekární a ale aj nemocnice si pobrali lieh. Neodolali mu, a keď ho vypili, asi dvesto Rumunov a tristo vojakov Červenej armády sa otrávilo,“ vyrozprával A. Kováč. Za jeden z najvzácnejších kúskov z vlastnej zbierky považuje A. Kováč vojenský prenosný telefón od výrobcu Prchal-Ericsson. „Kúpil som ho od jedného pána z Okoličného potom, čo ho našiel na pôjde svojho domu. Asi stál v nejakom obrannom úseku v rámci nemeckých jednotiek. No mohol byť aj z miestnych kasární, pretože všetko, čo v rámci dobývania nemeckí vojaci ukoristili, využívali v ďalšom boji.“
Vyrobili obľúbený Lubiteľ
Na stole bol okrem telefónu aj fotoaparát, ktorý používali nemeckí vojaci.
„Keď Sovieti neskôr dobyli nemecké mesto, v ktorom sa kvalitná zrkadlovka vyrábala, celú technológiu z firmy previezli do Leningradu. Potom vo fabrike Leningradskoje Optiko-Mechaničeskoje Objediněnije - LOMO začali na nemeckých strojoch vyrábať obľúbený fotoaparát Lubiteľ,“ doplnil zaujímavosť A. Kováč.
Amatérsky vojenský historik vysvetlil aj to, aký je rozdiel medzi samopalom a guľometom.
„Prvý strieľal menšie, pištoľové náboje a druhý puškové. Zaujímavé je, že Nemci napríklad samopal MP 40, volali mechanická pištoľ,“ povedal. Tak sa dokázali vyhnúť prísnym pravidlám, ktoré po prvej svetovej vojne určovali, čo môžu a čo nemôžu vyrábať.
Nevedeli, že kávu mleli ručne
Výstroj vojakov a zbrane si v múzeu pozrelo približne stodvadsať mladých zvedavcov z liptovskomikuláškych škôl. Deťom vojaci priblížili základné historické súvislosti a potom sa pýtali, čo ich najviac zaujíma.
„Niektorí o vojne takmer nič nevedeli. Napríklad boli prekvapení, že vojaci si kávu mleli ručným mlynčekom alebo, že do fotoaparátu sa vkladal film. Na druhej strane boli aj takí, ktorí vojenský výstroj na svoj vek slušne poznali. Povedali, že z filmov a počítačových hier,“ uzavrel A. Kováč.
Klub vojenskej histórie Ostrô Ružomberok vznikol v roku 2010. Združuje priaznivcov vojenskej histórie, záujemcov o vojenskú históriu a techniku z Ružomberka a okolia.
Zakladajúcimi členmi sú Dušan Rossa, Marián Sušienka, Štefan Janči, Tomáš Pažítka a Miloš Črep, ktorí predtým pôsobili v iných kluboch vojenskej histórie po celom Slovensku, najmä na Orave. Klub je členom Konfederácie klubov vojenskej histórie Slovenska.
Názov Ostrô je podľa výšiny južne od Ružomberka, ktorá bola počas SNP významným strážnym a pozorovacím stanovišťom.
