LIPTOV. Komunálna reforma by v budúcnosti mohla obce motivovať k bližšej spolupráci. Jej cieľom je ušetriť prostriedky, zefektívniť fungovanie malých samospráv a pomôcť ich rozvoju.
Reforma by podľa Programového vyhlásenia vlády na obdobie rokov 2010-2014 mala byť založená na princípe dobrovoľnosti. Niektorí liptovskí starostovia reformu podporujú, iní sa jej bránia.
„Na Slovensku máme mimoriadne neefektívnu a rozdrobenú samosprávu, ktorú dnes na miestnej úrovni vykonáva takmer tritisíc obcí, miest a mestských častí. Približne tritisíc starostov a dvadsaťtisíc poslancov je na veľkosť krajiny veľa. Dôsledkom je, že malé obce s desiatkami obyvateľov majú veľmi nízky ročný rozpočet, z ktorého nedokážu zaplatiť ani základné potreby na fungovanie obce,“ napísal na svojom blogu analytik Konzervatívneho inštitútu Dušan Sloboda.
Vhodné príklady treba hľadať v krajinách, ktoré na rozdiel od Slovenska, majú už komunálnu reformu za sebou.
„Napríklad Dánsko s podobnou rozlohou i počtom obyvateľov ako Slovensko patrí medzi štáty s najvyššou životnou úrovňou a najnižšou korupciou vo verejnej správe,“ dodal D. Sloboda.
O zlúčení rozhodujú referendom
Platná legislatíva môže byť v súčasnosti prekážkou. Spájanie musí odobriť nadpolovičná väčšina obyvateľov oboch zlučovaných obcí v referende. Vlastnej dediny sa zvyčajne ľudia vzdať nechcú.
„Spôsobujú to skúsenosti so zlučovaním obcí z minulosti. Menšie dediny v 70. rokoch minulého storočia v období budovania takzvaných strediskových obcí za socializmu násilne pričleňovali k väčším a bránili im v ich rozvoji. Ich počet sa znížil o 366, teda o približne 10 percent,“ vysvetlil analytik Konzervatívneho inštitútu.
Teraz by to vraj nenastalo, obce by nestratili názov, erb ani identitu, akurát by nemali starostu.
„Ako príklad môže slúžiť mesto Vysoké Tatry. Tvorí ho pätnásť mestských častí, ktoré boli pôvodne samostatnými osadami Smokovce, Tatranská Lomnica, Vyšné Hágy i ďalšie. Postupne sa integrovali do jedného územného celku no naďalej si uchovávajú svoje názvy, erby, históriu a identitu. A prežijú i do budúcnosti na rozdiel od malých obcí, ktoré sa bránia komunálnej reforme, no samotné sa rozvíjať nedokážu,“ dodal D. Sloboda.
Obec je prirodzeným centrom
Vladimír Šimalčík je starostom v Liptovskej Teplej. Obec bola v minulosti stredisková a v prípade, že by v budúcnosti došlo k zlučovaniu, je samospráva pripravená poskytovať služby pre menšie obce v okolí.
„V podstate ich už poskytujeme. Základnú školu navštevujú deti zo siedmich dedín, služby miestneho zdravotného strediska tiež využívajú aj ľudia z okolia. Policajná stanica sa stará o bezpečnosť v štrnástich obciach. Výhodou sú aj pravidelné železničné spoje. Sme v podstate prirodzeným centrom,“ konštatoval starosta.
Susedná obec Ivachnová bola do roku 1990 súčasťou Liptovskej Teplej. Jej starosta Vladimír Guoth zasa v spájaní obcí zmysel nevidí.
„Ak malé obce vedia dobre hospodáriť, nemajú dôvod zlučovať sa s inými. Určite by utrpela kvalita služieb, ktorú samospráva poskytuje obyvateľom. Podobne by to bolo aj s investičnými aktivitami. Všetky prostriedky by išli do takzvanej strediskovej obce a ich rozdelenie by už nemuselo byť rovnomerné. Ak by už spájanie bolo nevyhnutné, malo by sa posudzovať individuálne. Celoplošné nariadenie zákonom by mohlo niektorým samosprávam ublížiť,“ vysvetlil Guoth.
Cestu vidia v individuálnych krokoch
So združovaním obcí do väčších celkov sa nestotožňuje ani starosta Turíka Stanislav Krakovský. Slovensko by podľa neho prišlo o svoju pestrosť a identitu.
„Samozrejme, cítime, že v obecnej pokladnici je málo peňazí, takže sme nútení úzko spolupracovať s inými samosprávami. Aby sme niečo ušetrili, vytvorili sme pre štrnásť obcí spoločný stavebný úrad. Združili sme sa aj pri práci s triedením odpadu, aby sme sa dostali k dotáciám, ktoré sú podmienené počtom obyvateľov. Niektoré samosprávy majú spoločné aj školské úrady a administratívu. Cestu šetrenia vidím skôr v takýchto individuálnych krokoch ako v združovaní obcí.“
Liptovské Sliače majú takmer štyritisíc obyvateľov a tvoria ju tri Sliače - nižný, stredný, vyšný.
„Vždy sme boli jednou obcou a nikdy medzi nami nenastali vážnejšie konflikty. Občas si niektorá z častí presadzuje svoje záujmy viac, ale to sú problémy, ktoré sa dajú otvorenou komunikáciou vyriešiť,“ povedal starosta najväčšej liptovskej obce Ján Ondrejka.
Menší majú problém s rozvojom
V prípade novelizácie zákona si starosta vie predstaviť, že by sa niektoré obce napríklad do päťsto obyvateľov pričlenili k väčším obciam.
„Na druhej strane neviem, ako by fungovalo zlučovanie väčších obcí. Starostovia majú veľa povinností a s väčším počtom obyvateľov by ich problémy ešte narástli. Ak sa chcú samospráve venovať naplno, s väčším náporom práce to podľa mňa stíhať nebudú,“ vysvetlil starosta Ondrejka.
So zlučovaním obcí s vyšším počtom obyvateľov ako tisíc by určite nesúhlasil ani starosta Liptovskej Štiavnice Dušan Lauko.
„Na druhej strane pri menších obciach s menej ako päťsto obyvateľmi by to pravdepodobne bolo prínosom. Často sa pasujú s problémom ďalšieho rozvoja. Samospráva zaplatí osvetlenie, niečo dá na chod úradu a odmenu starostovi a na ďalšie aktivity jej už jednoducho prostriedky nezostanú. Predpokladám, že spájanie obcí môže naraziť na istý lokálpatriotizmu a obyvatelia sa tomu budú brániť. No v budúcnosti asi iná cesta, ako riešiť nedostatok prostriedkov v malých samosprávach, nebude,“ dodal.
