Streda, 23. august, 2017 | Meniny má Filip
Pridajte si svoje mesto

Vybrakovaný areál bývalej koštialne chátra, história zaniká

Viac ako sto rokov stoja pri Váhu v mestskej časti Palúdzka továrenské objekty. V jednej z najstarších fabrík je niekoľko zaujímavých stavieb.

Jedna z budov zaujímavého technického areálu bývalej koštiaľne.(Zdroj: MAREK JURIŠ)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Areál je roky opustený, zarastený a ostalo z neho už len torzo. V areáli bola najprv výrobňa kolomaže bratov Ringovcov. V roku 1897 ju získali Dávid a Hugo Kammerovci. Spracovávali v nej kosti na spodium - živočíšne uhlie, kostnú múčku a kostný tuk.

Po roku 1902 továreň odkúpila Prvá peštianska továreň na spodium a glej. Výrobné objekty zväčšili a výrobný sortiment rozšírili o kostný a kožný glej. V roku 1918 továreň prevzala Akciová továreň na glej a umelé hnojivá Liptovský Svätý Mikuláš. Po požiari v roku 1920 ju museli vo veľkom rozsahu rekonštruovať, pričom výrobu rozšírili. Potom štrnásť rokov továreň nepracovala.

Výroba kožného gleja sa rozbehla opäť v máji 1940 a pribudla v nej aj mydláreň. Podnik bol v roku 1945 poštátnený a stal sa súčasťou Kožiarskych závodov. Mali sedem prevádzok, jednou z nich ako prevádzka číslo 6 bola aj Glejona v Palúdzke. V deväťdesiatych rokoch skončila fabrika opäť v súkromných rukách a vyrábal sa v nej glej. V súčasnosti je areál bývalej Glejony opustený, roky chátra a stavby pomaly miznú v hustom zelenom poraste.

Fabriku volali aj koštialeň

Areál fabriky bol dôkazom prirodzenej strategickej, priemyselnej a obchodníckej schopnosti mikulášskych podnikateľov na prelome 19. a 20. storočia. Prakticky už vtedy dokázali, že odpad je perspektívna podnikateľská surovina.

Vladimír Kružliak je konateľom spoločnosti, ktorá továrenský objekt pri Váhu vlastní. Súčasne aj jeho správcom. „Je to trochu náhoda, vyrastal som v bezprostrednej blízkosti Glejony, jednej z bývalých prevádzok Kožiarskej fabriky. Volali sme ju koštialeň, pretože v nej vyrábal kostný glej. Z detstva si pamätám, že v areáli podniku boli aj rodinné domy. Bývali v nich zamestnanci. Mal som odtiaľ aj spolužiakov, celé dni sme trávili v areáli fabriky. Vystrájali sme tam, no napriek tomu nás brali ako jej súčasť. Keď sme sa niekoľko dní neukázali, zamestnancom sme chýbali, pýtali sa na nás, hľadali nás, kde sme,“ povedal V. Kružliak.

Vo fabrike sa vo veľkom vyrábal perličkový glej. Prírodné lepidlo vyzeralo ako šošovica a bolo veľmi vyhľadávané. „Perličky sa dávali do vody, varili sa, aby sa rozpustili. Využívalo sa v chemickom, drevárskom, polygrafickom, ale aj v iných priemyselných odvetviach. Vyvážalo sa takmer do celej Európy. Bola to jedna z mála fabrík, ktorá glej vyrábala. Neskôr, s postupom technológií, prírodné lepidlo vytlačili nové, jednoduchšie, ľahšie aplikovateľné a možno i lacnejšie lepidlá. Dopyt po gleji potom postupne klesal,“ vysvetlil jeden z dlhoročných bývalých zamestnancov Kožiarskych závodov.

Kosti veľmi zapáchali

Továreň od obytnej štvrte oddeľoval plot. „Bol drevený a skladovali za ním kosti. Prevádzka vo fabrike bola veľmi špinavá, nákladné autá ich tam vozili každý deň. Buldozér ich zhŕňal na veľkú kopu, ktorá niekedy mala aj desať metrov. Kosti veľmi zapáchali, náš dom bol hneď vedľa plota na Ulici Juraja Žuffu. Pamätám si, že keď k nám prišla návšteva, nikdy sa dlho nezdržala, zápach jednoducho nezvládli,“ zaspomínal V. Kružliak.

Potom sa hygienické predpisy na skladovanie kostí sprísnili a situácia sa trochu zlepšila. Neskôr sa glej vyrábal z odpadu, ktorý vznikal pri spracovaní surových koží. Nepríjemný zápach sa len trochu zmiernil, ale nezmizol. S rozrastajúcou obytnou zónou neďaleko areálu sa nároky na životné prostredie postupne zvyšovali, ľudia sa na zápach stále viac sťažovali.

Rarita: komín s vodojemom

V deväťdesiatych rokoch sa po privatizácii dostal areál do súkromných rúk. Spoločnosť v ňom naďalej vyrábala glej, neskôr prevádzku presťahovala do areálu na Priemyselnej ulici.

„Keď spoločnosť pozemky kúpila, tak som sa po viac ako tridsiatich rokoch vrátil do detstva, do areálu, v ktorom som vyrastal. Fabrika už ale bola zdevastovaná, objekty vyrabované. Každý, kto tam prišiel, si zobral, čo potreboval. Stavby za približne pätnásť rokov úplne schátrali a stratili sa v hustej zeleni,“ doplnil V. Kružliak.

Rozpadnuté továrne poznal V. Kružliak v detstve len z amerických filmov. „Nepripúšťali sme si, že by sa niečo také mohlo stať aj u nás v Liptovskom Mikuláši. Po rokoch bolo zrazu to, čo sme si nevedeli ani prestaviť, skutočnosťou aj v Palúdzke,“ konštatoval.

Stavby v bývalej továrni sú prevažne tehlové. Je tam veľká tehlová pec, ktorá slúžila na výrobu pary. Kotol je vysoký viac ako dvadsať metrov a používali ho ešte do sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Zaujímavý je určite aj komín spojený s vodojemom.

„Takú stavbu len tak nevidíte, je to veľká rarita. Zaoberali sme sa rôznymi spôsobmi využitia areálu, určite by bolo zaujímavé niektoré z objektov zachovať, no, žiaľ, v súčasnosti sú v dezolátnom stave, ostalo z nich už len torzo,“ dodal konateľ spoločnosti.

Problémy s areálom

Areál má rozlohu približne dva a pol hektára. Súčasní majitelia chceli na pozemkoch vybudovať obytnú zónu s približne dvesto tridsiatimi bytmi.

„Máme dokonca hotový projekt na územné rozhodnutie. Pripravili sme prestavbu križovatky ulíc Palúčanská, Glejárska a Demänovská cesta. Dopravu v uliciach sme pri výstavbe chceli odľahčiť pontónovým mostom ponad Váh, ktorý by ústil na Revolučnú ulicu. Súčasťou projektu bola aj revitalizácia brehov Váhu," vysvetlil V. Kružliak. „Všetko bolo pripravené, projekt mal v tom čase hodnotu približne pol miliardy korún, ale záujem prevažne anglických a írskych klientov o kúpu luxusných bytov pre krízu rapídne klesol. Keby sme v tom čase s výstavbou začali, pravdepodobne by sme ju nedokázali dokončiť,“ dodal.

Spoločnosť má v súčasnosti s areálom vraj len problémy. Ľudia sa v ňom voľne pohybujú, schátrané budovy ich môžu kedykoľvek ohroziť.

„Najprv sme im v tom ne-bránili, neprekážalo nám, že si zoberú tehly či iný stavebný materiál. No neskôr tam začali vyvážať vlastný odpad. Snažili sme sa aj oplotiť, ale pozemok je rozľahlý a členitý, preto je to veľmi komplikované. V priebehu tohto, prípadne budúceho roku, budeme musieť torzá objektov bývalej fabriky zbúrať, aby okolie ďalej neohrozovali,“ vysvetlil V. Kružliak.

Majitelia areálu aj napriek neúspešnému projektu dúfajú, že na pozemkoch bývalej glejárskej fabriky vznikne nová obytná zóna. Priemyselné objekty postupom času schátrali natoľko, že sa už nedajú zachrániť. So zaujímavými industriálnymi stavbami odišla aj časť mikulášskej histórie.


  1. Keď Sovieti okupovali Liptovský Mikuláš Foto 558
  2. Hrboltová dala Komjatnej desať gólov 464
  3. Na čele sú dva tímy s plným možným ziskom 355
  4. Žiarsky duatlon spojil dediny so sedlom 111
  5. M. Sukeľ bol vyhlásený za najlepšieho nováčika extraligy 108
  6. Erik Baláž: Rieka vďaka dotovanej energii zomiera 83
  7. Malé vodné elektrárne, pomáhajú alebo viac škodia? 65
  8. Eška ovládla Spišský pohár, vo štvrtok proti Košiciam 57
  9. Všetkých šesť bodov ostalo na Liptove 46
  10. Kde sa dá dobre a zadarmo okúpať - Bobrovec 43

Riešime za Vás

Šetrenie vody
Liptovský Mikuláš

Šetrenie vody

V riešení
Policajná hliadka hrala v službe futbal.
Liptovský Mikuláš

Policajná hliadka hrala v službe futbal

Vyriešené
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Keď Sovieti okupovali Liptovský Mikuláš

Fotografie z obsadzovania československých miest vojskami Varšavskej zmluvy obleteli celý svet. Tanky a vojenská technika 21. augusta 1968 zaplavila pred takmer polstoročím aj Liptovský Mikuláš.

Hrboltová dala Komjatnej desať gólov

Dovedna 38 gólov prinieslo 3. kolo druhej najvyššej oblastnej súťaže. Desať dala doma Hrboltová Komjatnej a pokračuje v parádnom úvode. Po prvých zápasoch sú naďalej stopercentní aj v Iľanove, Liptovskej Lúžnej, Beňadikovej a Liptovskom Jáne. Na opačnom konci tabuľky sa nachádzajú bez bodu Svätý Kríž a Prosiek.

Na čele sú dva tímy s plným možným ziskom

Žeby nový trávnik dal Smrečancom až takú paru? Možné to je, keďže majú po troch kolách na svojom konte deväť bodov.

Žiarsky duatlon spojil dediny so sedlom

Uplynulú sobotu sa uskutočnil tradičný a populárny Vysokohorský duatlon o cenu Žiarskej chaty. 22. kapitola priniesla zmenu štartu, ale aj vyrovnané výkony na prvých priečkach.

M. Sukeľ bol vyhlásený za najlepšieho nováčika extraligy

Útočník MHk 32 Liptovský Mikuláš patril v minulej sezóne k najväčším ťahúňom. Aj vďaka jeho prispeniu sa Mikulášania udržali v extralige.

Blízke regióny

Totožnosť utopeného mladého muža už zistili, ide o 17 - ročného Dominika

Mladík pochádza z okresu Brezno, s kamarátmi mal byť na chate v tejto lokalite.

Stal sa nohami svojho syna

Vojtech Benko: Keď sme s Lukim spolu, nepoznáme bariéry.

Foťte rýchlo. Najznámejšia drevenička Horehronia to má spočítané

Chamkova stodola, pravdepodobne najfotografovanejšia drevená stavba Horehronia, je podľa odborníka v značne narušenom stave.

Mladý muž z Banskej Bystrice spôsobil nehodu, pri ktorej uhorel jeho spolujazdec

Nehoda je v štádiu vyšetrovania, v  prípade usmrteného spolujazdca bola nariadená súdna pitva.

Najlepší guľáš navarili Ľadovenské medvede

Vrútocký country kotlík ani tentoraz nesklamal. O trofej bojovalo 29 tímov, asi dvetisícka ľudí ich prišla povzbudzovať.

Všetky správy

Mnohí členovia SNS chcú odísť z vlády, povedal Danko. Fico chystal tlačovku, neprišiel

Premiér Robert Fico sa so svojim vyhlásením pred kamery nepostavil.

Gašpar prikryl Kočnerovho vyšetrovateľa

Policajný prezident tvrdil, že požiadal prokurátora o správu, aby mohol proti vyšetrovateľovi zakročiť. Prokuratúra takú žiadosť nedostala.

Bývalý populista Fico nás zradil, znie z Poľska aj Maďarska

Fico o budúcnosti v jadre EÚ hovoril už na jar, médiá v okolitých krajinách si to nevšimli.

Plavčan určil Kiskovi, kedy končí ako minister. Je to neobvyklé, vraví jeho hovorca

Minister školstva za SNS chce skončiť vo funkcii až k 31. augustu. Premiér Fico naťahovanie času nekomentoval.

Do Česka mieri rekordný počet ojazdených áut. Zbavujú sa ich Nemci

Priemerný vek auta v susednom Česku prekročil pätnásť rokov, európsky priemer je pritom deväť rokov.

Kam vyraziť