Štvrtok, 19. október, 2017 | Meniny má Kristián
Pridajte si svoje mesto

Vybrakovaný areál bývalej koštialne chátra, história zaniká

Viac ako sto rokov stoja pri Váhu v mestskej časti Palúdzka továrenské objekty. V jednej z najstarších fabrík je niekoľko zaujímavých stavieb.

Jedna z budov zaujímavého technického areálu bývalej koštiaľne.(Zdroj: MAREK JURIŠ)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Areál je roky opustený, zarastený a ostalo z neho už len torzo. V areáli bola najprv výrobňa kolomaže bratov Ringovcov. V roku 1897 ju získali Dávid a Hugo Kammerovci. Spracovávali v nej kosti na spodium - živočíšne uhlie, kostnú múčku a kostný tuk.

Po roku 1902 továreň odkúpila Prvá peštianska továreň na spodium a glej. Výrobné objekty zväčšili a výrobný sortiment rozšírili o kostný a kožný glej. V roku 1918 továreň prevzala Akciová továreň na glej a umelé hnojivá Liptovský Svätý Mikuláš. Po požiari v roku 1920 ju museli vo veľkom rozsahu rekonštruovať, pričom výrobu rozšírili. Potom štrnásť rokov továreň nepracovala.

Výroba kožného gleja sa rozbehla opäť v máji 1940 a pribudla v nej aj mydláreň. Podnik bol v roku 1945 poštátnený a stal sa súčasťou Kožiarskych závodov. Mali sedem prevádzok, jednou z nich ako prevádzka číslo 6 bola aj Glejona v Palúdzke. V deväťdesiatych rokoch skončila fabrika opäť v súkromných rukách a vyrábal sa v nej glej. V súčasnosti je areál bývalej Glejony opustený, roky chátra a stavby pomaly miznú v hustom zelenom poraste.

Fabriku volali aj koštialeň

Areál fabriky bol dôkazom prirodzenej strategickej, priemyselnej a obchodníckej schopnosti mikulášskych podnikateľov na prelome 19. a 20. storočia. Prakticky už vtedy dokázali, že odpad je perspektívna podnikateľská surovina.

Vladimír Kružliak je konateľom spoločnosti, ktorá továrenský objekt pri Váhu vlastní. Súčasne aj jeho správcom. „Je to trochu náhoda, vyrastal som v bezprostrednej blízkosti Glejony, jednej z bývalých prevádzok Kožiarskej fabriky. Volali sme ju koštialeň, pretože v nej vyrábal kostný glej. Z detstva si pamätám, že v areáli podniku boli aj rodinné domy. Bývali v nich zamestnanci. Mal som odtiaľ aj spolužiakov, celé dni sme trávili v areáli fabriky. Vystrájali sme tam, no napriek tomu nás brali ako jej súčasť. Keď sme sa niekoľko dní neukázali, zamestnancom sme chýbali, pýtali sa na nás, hľadali nás, kde sme,“ povedal V. Kružliak.

Vo fabrike sa vo veľkom vyrábal perličkový glej. Prírodné lepidlo vyzeralo ako šošovica a bolo veľmi vyhľadávané. „Perličky sa dávali do vody, varili sa, aby sa rozpustili. Využívalo sa v chemickom, drevárskom, polygrafickom, ale aj v iných priemyselných odvetviach. Vyvážalo sa takmer do celej Európy. Bola to jedna z mála fabrík, ktorá glej vyrábala. Neskôr, s postupom technológií, prírodné lepidlo vytlačili nové, jednoduchšie, ľahšie aplikovateľné a možno i lacnejšie lepidlá. Dopyt po gleji potom postupne klesal,“ vysvetlil jeden z dlhoročných bývalých zamestnancov Kožiarskych závodov.

Kosti veľmi zapáchali

Továreň od obytnej štvrte oddeľoval plot. „Bol drevený a skladovali za ním kosti. Prevádzka vo fabrike bola veľmi špinavá, nákladné autá ich tam vozili každý deň. Buldozér ich zhŕňal na veľkú kopu, ktorá niekedy mala aj desať metrov. Kosti veľmi zapáchali, náš dom bol hneď vedľa plota na Ulici Juraja Žuffu. Pamätám si, že keď k nám prišla návšteva, nikdy sa dlho nezdržala, zápach jednoducho nezvládli,“ zaspomínal V. Kružliak.

Potom sa hygienické predpisy na skladovanie kostí sprísnili a situácia sa trochu zlepšila. Neskôr sa glej vyrábal z odpadu, ktorý vznikal pri spracovaní surových koží. Nepríjemný zápach sa len trochu zmiernil, ale nezmizol. S rozrastajúcou obytnou zónou neďaleko areálu sa nároky na životné prostredie postupne zvyšovali, ľudia sa na zápach stále viac sťažovali.

Rarita: komín s vodojemom

V deväťdesiatych rokoch sa po privatizácii dostal areál do súkromných rúk. Spoločnosť v ňom naďalej vyrábala glej, neskôr prevádzku presťahovala do areálu na Priemyselnej ulici.

„Keď spoločnosť pozemky kúpila, tak som sa po viac ako tridsiatich rokoch vrátil do detstva, do areálu, v ktorom som vyrastal. Fabrika už ale bola zdevastovaná, objekty vyrabované. Každý, kto tam prišiel, si zobral, čo potreboval. Stavby za približne pätnásť rokov úplne schátrali a stratili sa v hustej zeleni,“ doplnil V. Kružliak.

Rozpadnuté továrne poznal V. Kružliak v detstve len z amerických filmov. „Nepripúšťali sme si, že by sa niečo také mohlo stať aj u nás v Liptovskom Mikuláši. Po rokoch bolo zrazu to, čo sme si nevedeli ani prestaviť, skutočnosťou aj v Palúdzke,“ konštatoval.

Stavby v bývalej továrni sú prevažne tehlové. Je tam veľká tehlová pec, ktorá slúžila na výrobu pary. Kotol je vysoký viac ako dvadsať metrov a používali ho ešte do sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Zaujímavý je určite aj komín spojený s vodojemom.

„Takú stavbu len tak nevidíte, je to veľká rarita. Zaoberali sme sa rôznymi spôsobmi využitia areálu, určite by bolo zaujímavé niektoré z objektov zachovať, no, žiaľ, v súčasnosti sú v dezolátnom stave, ostalo z nich už len torzo,“ dodal konateľ spoločnosti.

Problémy s areálom

Areál má rozlohu približne dva a pol hektára. Súčasní majitelia chceli na pozemkoch vybudovať obytnú zónu s približne dvesto tridsiatimi bytmi.

„Máme dokonca hotový projekt na územné rozhodnutie. Pripravili sme prestavbu križovatky ulíc Palúčanská, Glejárska a Demänovská cesta. Dopravu v uliciach sme pri výstavbe chceli odľahčiť pontónovým mostom ponad Váh, ktorý by ústil na Revolučnú ulicu. Súčasťou projektu bola aj revitalizácia brehov Váhu," vysvetlil V. Kružliak. „Všetko bolo pripravené, projekt mal v tom čase hodnotu približne pol miliardy korún, ale záujem prevažne anglických a írskych klientov o kúpu luxusných bytov pre krízu rapídne klesol. Keby sme v tom čase s výstavbou začali, pravdepodobne by sme ju nedokázali dokončiť,“ dodal.

Spoločnosť má v súčasnosti s areálom vraj len problémy. Ľudia sa v ňom voľne pohybujú, schátrané budovy ich môžu kedykoľvek ohroziť.

„Najprv sme im v tom ne-bránili, neprekážalo nám, že si zoberú tehly či iný stavebný materiál. No neskôr tam začali vyvážať vlastný odpad. Snažili sme sa aj oplotiť, ale pozemok je rozľahlý a členitý, preto je to veľmi komplikované. V priebehu tohto, prípadne budúceho roku, budeme musieť torzá objektov bývalej fabriky zbúrať, aby okolie ďalej neohrozovali,“ vysvetlil V. Kružliak.

Majitelia areálu aj napriek neúspešnému projektu dúfajú, že na pozemkoch bývalej glejárskej fabriky vznikne nová obytná zóna. Priemyselné objekty postupom času schátrali natoľko, že sa už nedajú zachrániť. So zaujímavými industriálnymi stavbami odišla aj časť mikulášskej histórie.


  1. Parkovisko pod Chopkom spoplatnia 1 138
  2. Policajti urobili raziu, dvojici Mikulášanov našli drogy 839
  3. Most na sídlisku zatvoria 186
  4. Na Čiernom Váhu funguje technický zázrak Video 96
  5. Vojenský pomník na Háji-Nicovô by chceli odhaliť na budúci rok 89
  6. Voľby do VÚC 2017 Liptovský Mikuláš: Zoznam kandidátov na poslancov 84
  7. Práce na Dovalovskej ceste finišujú. Prach, hluk a jamy budú minulosťou 81
  8. V Liptovskom Hrádku prišli o posledný ovál 80
  9. Opitý nabúral a ohrozil tehotnú ženu 63
  10. Na zápas prišli iba šiesti hostia 54

Riešime za Vás

Šetrenie vody
Liptovský Mikuláš

Šetrenie vody

V riešení
Policajná hliadka hrala v službe futbal.
Liptovský Mikuláš

Policajná hliadka hrala v službe futbal

Vyriešené
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Parkovisko pod Chopkom spoplatnia

Novinkou tohtoročnej zimnej sezóny v Jasnej bude zmena parkovacieho systému. Pilotný projekt spúšťa prevádzkovateľ na parkovisku Krúpová v lokalite Chopok juh.

Policajti urobili raziu, dvojici Mikulášanov našli drogy

Obaja vydali polícii drogy dobrovoľne.

Most na sídlisku zatvoria

Pre opravu frekventovaného mosta na sídlisku Podbreziny musia vodiči počítať s jeho zatvorením.

Na Čiernom Váhu funguje technický zázrak

Prečerpávacia elektráreň je veľkou raritou regiónu, no nie každý o zaujímavom skvoste vie.

Vojenský pomník na Háji-Nicovô by chceli odhaliť na budúci rok

Pietny pomník na vrchu Háj-Nicovô bude pripomínať vojakov Ozbrojených síl SR, ktorí zahynuli pri vykonávaní služobnej činnosti v zahraničných vojenských operáciách a mierových pozorovateľských misiách.

Blízke regióny

Obchodný dom Galéria je už skoro hotový, nehrozia v centre Martina ešte väčšie kolóny?

Komplikácie na križovatkách pri novovznikajúcom obchodnom dome v centre mesta pomôže vyriešiť inteligentná svetlená signalizácia.

Kontroverzný fotograf nafotil sklabinským družstevníkom nevšedný kalendár

​​​​​​​Aj družstevník môže byť dobrým modelom. Dôkazom toho sú poľnohospodári zo Sklabine, ktorí sa rozhodli nafotiť zaujímavé zábery. O úsmevné príhody počas pózovania nebola núdza.

Narodili sa ďalší malinkí Oravci

Nech sa im na svete darí, nech sú zdraví nech robia radosť rodičom.

Mesto začalo s rekonštrukciou Poľnej ulice a Zvolenskej cesty

Cesty neboli opravované dlhé roky, obnova bude stáť 1,6 milióna eur.

Pri nehode v Jakube sa vážne zranil poľský kamionista

Kamión zišiel mimo cesty, vodiča previezli záchranári do Rooseveltovej nemocnice.

Všetky správy

Odsúdili prvých exministrov. Za nástenku dostali dlhoročné tresty

Bývalí ministri výstavby za SNS budú jedinými odsúdenými za kauzu nástenkový tender. Troch úradníkov súd oslobodil.

Univerzitná nemocnica v Bratislave vyhodila lekára, ktorý sa chvastal fackovaním

Lekár z Kramárov sa vo filme Zuzany Limovej Medzi nami o pôrodoch chválil tým, že rodičku upokojil fackou.

Blogerka zverejnila, čo sa dialo za dverami prešovskej pôrodnice

Nemocnica začala vnútorné vyšetrovanie prípadu.

Vec a Midi: Neonacisti na nás čakali pred klubom. A polícia nás neochránila

Kultový album Trosky oslavuje dvadsať rokov. Vtedy to mal rap ťažké, vravia jeho tvorcovia.

Microsoft vydal veľkú aktualizáciu pre Windows. Pozrite si novinky

​​​​​​​Je zadarmo pre všetkých používateľov Windows 10, vydáva sa však postupne.

Kam vyraziť