Pondelok, 23. október, 2017 | Meniny má Alojzia
Pridajte si svoje mesto

Ťažbou zničili tisíce hektárov lesa, vzácne rastliny a živočíchy

Za uplynulé roky padli vo východnej časti národného parku Nízke Tatry tisíce hektárov starých lesov za obeť ťažbe dreva. Žili v nich unikátne živočíšne či rastlinné druhy. Narušil sa tak jeden z najväčších komplexov prirodzených lesov na Slovensku.

Lesy národného parku sú plné holín.(Zdroj: MAREK JURIŠ)

VYŠNÁ BOCA. Potrebujeme ešte Národný park v Nízkych Tatrách? Pýtajú sa ekologickí aktivisti aj vedci. Národný park podľa nich nemá zmysel, ak neplní funkciu, pre ktorú ho v minulosti vytvorili.

Marián Jasík je bývalý riaditeľ Správy národného parku Nízke Tatry. Vysvetlil, že po vetrovej kalamite v roku 2004 vo Vysokých a Nízkych Tatrách si Slovensko neurčilo, čo chce s postihnutými územiami robiť. Národný park je v Nízkych Tatrách len na papieri.

„Od jeho vyhlásenia v roku 1976 sa prírodné hodnoty skôr strácajú ako uchovávajú a zveľaďujú. Je to chyba systému. Zmeny v rezorte životného prostredia napredujú veľmi pomaly. O zonácii TANAP-u sa debatuje už roky, ale o tom, ako sa bude hospodáriť v iných národných parkoch, vôbec nepočujeme. Keď som viedol správu národného parku, navrhovali sme, aby sa časť kalamity spracovala a väčšiu časť sme chceli nechať na prírodu. Vytvorilo by to základ, aby sa národný park mohol zónovať. Šanca sa premrhala,“ dodal M. Jasík.

Intenzívna ťažba

Typickým obrázkom takmer všetkých dolín od horského prechodu Čertovica až po Kráľovu hoľu sú takmer desať rokov po kalamite holé pláne po ťažbe.

„Napriek tomu, že sme presadzovali, aby niektoré cenné ekosystémy ostali bez zásahu, začala sa intenzívna ťažba s výnimkou niektorých rezervácií. Boli tam biotopy vzácnych živočíchov, preto územia zaradili do národných parkov,“ povedal Erik Baláž, ekologický aktivista z leso-ochranárskeho zoskupenia Vlk.

V minulosti sa v Nízkych Tatrách ťažilo drevo niekoľko storočí. Napriek tomu sa v nich zachovali rozsiahle lesné územia. Niektoré miesta boli ťažko dostupné, iné vyhlásili lesným zákonom za chránené.

„Desaťročia sa v lesoch nezasahovalo, našlo v nich útočisko množstvo vzácnych živočíchov. Tetrov hlucháň tam mal jednu z najlepších populácií na Slovensku. Neskôr začali lesníci zasahovať aj do chránených lesných porastov. Po vetrovej kalamite v roku 2004 lesníci situáciu využili. Zásahy v lesoch sú zatiaľ asi najväčšie, aké si v histórii Nízkych Tatier pamätáme. Môžeme právom hovoriť o jednej z najväčších ekologických katastrof za posledných sto rokov na Slovensku,“ konštatoval E. Baláž.

Lesníci podľa ochranárov vyrúbali vzácne lesné porasty, postavili nové lesné cesty a na likvidáciu lykožrúta používali aj pesticídy. „Všetko robili na území národného parku. Vo svete je národný park prísne chráneným územím a má veľký kredit. Nemali by sa v ňom robiť žiadne zásahy, ťažiť drevo, poľovať či budovať napríklad zjazdovky. Nízke Tatry v okolí Kráľovej hole sú v podstate lesným závodom. Výnimkou je len niekoľko rezervácií, zaberajúcich asi pol percenta z celkového územia,“ vysvetlil M. Jasík.

Chceli by to zmeniť

Na Slovensku máme približne dve percentá prísne chránených území.

„Slovenský priemer je lepší, ako v národnom parku. Chceli by sme to zmeniť. Vytvorenie veľkej rezervácie s rozlohou viac ako desaťtisíc hektárov by určite bolo riešením. Zvyšnú časť, približne dve tretiny východnej časti Národného parku Nízke Tatry, navrhujeme zrušiť, alebo zmenšiť. Prírodu by sme prísne chránili na menšej rozlohe, konkrétne na jednej tretine dnešnej výmery kráľohorskej časti NAPANT-u. Súčasný stav nie je dobrý, napriek tomu že územie je v národnom parku, chránených je len pol percenta z jeho celkovej rozlohy. Zatiaľ sme miesta zakreslili len v mape. Rezervácia, ktorú navrhujeme, je na štátnych pozemkoch, takže celý administratívny proces by mohol byť veľmi rýchly. Ak by štát s naším návrhom súhlasil, rezerváciu by určite dokázal vyhlásiť do pol roka,“ doplnil ekologický aktivista E. Baláž.

Veľmi dôležité je, aby Slovensko malo jasnú koncepciu, čo chce s národnými parkami robiť. „Máme deväť národných parkov, no ani jeden z nich nespĺňa medzinárodné kritériá. Chceme, aby boli slovenské národné parky medzinárodne uznané a budeme v nich prírodu skutočne chrániť,“ konštatoval M. Jasík.

Zaniká celý ekosystém

Ochranári a vedci sa zhodujú, že Tichá a Kôprová dolina sú jediným dostatočne veľkým územím, kde môžu pozorovať, čo sa po lykožrútovej a vetrovej kalamite udialo.

„Napriek tomu, že sa tam neťažilo, intenzita napadnutia lykožrúta je nižšia ako je priemer na územiach Štátnych lesov TANAP-u či v Nízkych Tatrách. Les sa prirodzene a zadarmo obnovil, sú tam päťmetrové stromy. Je to jediné územie, na ktorom rastie populácia tetrova hlucháňa, všade inde počet klesá,“ povedal E. Baláž

Michal Wiezik z Fakulty ekológie a environmentalistiky vo Zvolene hovorí o holoruboch ako o katastrofe.

„Zaniká v nich celý ekosystém. Les bez stromov sa zmení na lesostep. Keď sa holina zalesní, vyrastie umelý les, ktorý je prehustený. Často ho tvoria neprirodzené dreviny a je biologicky veľmi chudobný. Žije v ňom len málo organizmov typických pre prirodzené lesy. Dokonca jedna tretina z nich je viazaná na odumreté stromy. Povrch pôdy sa na rúbaniskách často prehrieva na šesťdesiat až sedemdesiat stupňov. Pôda sa mineralizuje, stráca potrebné živiny a znehodnotí sa. Regenerácia pôdy po ťažbe v týchto môže podmienkach trvať až tisícpäťsto rokov,“ vysvetlil Wiezik.

Ministerstvo chce dve zóny

Ministerstvo životného prostredia podľa hovorcu Maroša Stana zatiaľ návrh Lesoochranárskeho zoskupenia VLK nepozná a podobnými úvahami sa ani nezaoberalo.

„Envirorezort pripravuje prehodnotenie celej sústavy chránených území na základe odborných a medzinárodných kritérií. Bude postupovať komplexne a zohľadní aj reálny stav národných parkov,“ vysvetlil hovorca.

V súčasnosti je na Slovensku päť stupňov ochrany, tie rozdeľujú aj územia v národných parkoch. „V budúcnosti by mali fungovať dve zóny. Jedna by bola bezzásahová s obmedzeným prístupom a druhé pásmo by bolo riadené. Ministerstvo chce stanoviť jasné pravidlá, ako budú zóny fungovať. Nový pohľad na správu chránených území má priniesť nový zákon o ochrane prírody,“ dodal Stano.


  1. Janiga: Skialpinistické koridory sa v lyžiarskych strediskách osvedčili 281
  2. Komplikovanú križovatku vyrieši inteligentný semafor 205
  3. Tvorivé záľuby žien podporujú ich ženskosť 146
  4. Liptovské firmy plánujú vrátiť prestíž zabudnutému študijnému odboru 142
  5. Hľadajú podozrivých z krádeže, zachytili ich kamerou 102
  6. Parkovisko pod Chopkom spoplatnia 102
  7. Liptovská galéria vystavuje viac ako 130 diel Martina Benku 46
  8. Predstavujeme kandidátov a kandidátku do VÚC za Smer - SD. 42
  9. Policajti urobili raziu, dvojici Mikulášanov našli drogy 38
  10. Most na sídlisku zatvoria 25

Riešime za Vás

Šetrenie vody
Liptovský Mikuláš

Šetrenie vody

V riešení
Policajná hliadka hrala v službe futbal.
Liptovský Mikuláš

Policajná hliadka hrala v službe futbal

Vyriešené
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Janiga: Skialpinistické koridory sa v lyžiarskych strediskách osvedčili

Chladné počasie a prvý sneh na vrcholkoch hôr je symbolom blížiacej sa zimy. So snehom prichádzajú do liptovských hôr aj turisti, najčastejšie na lyžiach, buď zjazdových, alebo skialpinistických.

Komplikovanú križovatku vyrieši inteligentný semafor

Vyše 10-tisíc ľudí z Podbrezín a okolitých obcí využíva problémovú  križovatku na každodennú dopravu do centra Liptovského Mikuláša. Pravidelné kolóny sa rozhodla radnica riešiť.

Tvorivé záľuby žien podporujú ich ženskosť

Ženské kruhy, tvorivé dielne pre ženy a deti, návrat žien k ručným prácam, k maľovaniu na textil farbami i ihlou, k tradičným zručnostiam zafarbeným moderným vnímaním. To je v súčasnosti v kurze, to je in v mnohých mestách Slovenska. Liptov má tiež svoje „ženské“ zamerané najmä na ženské.

Liptovské firmy plánujú vrátiť prestíž zabudnutému študijnému odboru

Firmám v maloobchode chýba kvalifikovaná pracovná sila. Obchodné spoločnosti z Liptovského Mikuláša chcú preto vrátiť prestíž zabudnutému študijnému odboru.

Hľadajú podozrivých z krádeže, zachytili ich kamerou

Polícia žiada o pomoc pri pátraní po mužovi a žene podozrivých z krádeže v nákupnom centre v Liptovskom Mikuláši.

Blízke regióny

V Tepličke je už dva roky prekladisko. Nepreložili ani jeden kontajner

Štát vlani minul na údržbu areálu i žeriavov 68 452 eur.

Blatnický hrad sa mení na nepoznanie, láka turistov

Na obnove starobylého hradu sa už prestriedalo stodvadsať zamestnancov. Aj ich zásluhou pýcha Gaderskej doliny znovu ožila.

Mužov, ktorí lúpili vo Valaskej, obvinili

Za dva prípady lúpeže si môžu vo väzení posedieť dlho.

Martinskí hokejisti otočili duel s Gelnicou, celkovo vyhrali už piaty zápas

Turčania po prvej časti prehrávali 0:2, no zlepšenou hrou v druhej tretine strhli vedenie na svoju stranu a potom už bez komplikácii dokráčali za ďalším víťazstvom.

Bystrica má druhú vicemiss

Z troch Banskobystričaniek vo finále Miss Universe najlepšie uspela Patrícia Budaiová

Všetky správy

Ak veríme politikom, v Česku vláda nevznikne. Nemá ako

S Babišom nechcú strany vládnuť. Len Okamura, ale toho nechce Babiš.

Historické fiaská aj rekordné úspechy. Česko má po voľbách víťazov i porazených

V novom českom parlamente zasadne deväť strán. Nie všetky sú so svojím výsledkom spokojné.

Strašifták, Buzik, Čačurák. Ako sa žije ľuďom s netradičným priezviskom?

Hanlivé priezvisko úrad zmení za tri eurá, inak to stojí stovku.

Anarchisti, hackeri či liberáli? Prečo Česi volili Pirátov

Pustite nás na nich, vyzývala Pirátska strana. Sťahovanie filmov teraz menia za transparentnosť.

Škriniar je ako múr, zastaví všetko, ospevujú ho Taliani

V najväčšom hite talianskej ligy SSC Neapol doma remizoval s Interom Miláno. Zaujali obaja Slováci.

Kam vyraziť