Štvrtok, 19. október, 2017 | Meniny má Kristián
Pridajte si svoje mesto

Dvorný fotograf Liptova žil deväťdesiat rokov v tichu

Vďaka jeho práci dnes vieme, ako kedysi vyzerali námestie Liptovského Mikuláša, železničná stanica v Ružomberku alebo kaštieľ v Liptovskom Hrádku.

Dokonca je viac ako pravdepodobné, že na zadnej strane fotoportrétov vašich starých rodičov je pečiatka dvorného fotografa Liptova, Jána Boltižiara.

V nenápadnej drevenici v Liptovskej Ondrašovej sa dlhé desaťročia zaznamenávali záblesky času na fotografický papier. Domček nebol zvonku ničím výrazne odlišný od ostatných, no napriek tomu o ňom vedeli v každej dedine v okruhu päťdesiatich kilometrov. Bol kráľovstvom jedného z prvých liptovských fotografov, živnostníka Jána Boltižiara.

Možno nebolo v okolí svadby, ktorú by neodfotografoval, rodiny, ktorej člen nestál aspoň raz pred jeho objektívom. No nikdy nepočul slová vďaky alebo pochvaly. Muž, pre ktorého znamenalo fotografovanie celý svet, bol hluchonemý.

So zákazníkmi sa dorozumieval cez papier

„Chodili k nám ľudia od Kraľovian po Važec, striedali sa vyzdobené vozy svadobčanov, vojakov, bohatých mešťanov, ale aj obyčajných ľudí, ktorí chceli svoj portrét iba niekomu darovať,“ začala spomínať Boltižiarova dcéra Zlatica.

Napriek svojmu hendikepu sa vedel fotograf s ľuďmi vždy dohodnúť, stačilo, aby na papier napísali, koľko kusov konkrétneho typu fotografie chcú, a už sa roztočil malý uragán. Vybral pozadie, nastavil svetlá a doladil dekorácie. Potom sa zatvoril do svojej komory a čaroval s chemikáliami.

Fotograf sa narodil v roku 1903 a ako trojročný úplne stratil sluch. „Spomínal, že v detstve ho otec silno udrel a začal krvácať z uší. Ale potom nám teta povedala, že dostal záškrt, lekári si vtedy nevedeli s ťažkými chorobami poradiť a preto ohluchol. Presne teda nevieme, ako o sluch prišiel,“ vysvetlila dcéra Zlatica.

Podnikateľ rozbehol živnosť veľmi mladý

Život Jána Boltižiara a jeho rodiny by mohli slúžiť ako námet na film alebo dôkaz o tom, že ľudský život je ako ruské koleso. Otec odišiel z Liptova, keď bol Ján dieťa, zobral so sebou aj jeho staršiu sestru. Chorľavý a hluchonemý syn by mu bol za oceánom na príťaž. V Liptovskej Ondrašovej zostal s matkou sám. No tá, jediné spojenie medzi ním a okolitým svetom, zakrátko podľahla suchotám. Chlapec sa musel, so svojim hendikepom, prebíjať, ako vedel. Šťastena sa naňho usmiala v Kremnici, škole pre sluchovo postihnutých žiakov. „Zrejme musel byť šikovný, pretože učiteľom nebol ľahostajný a poslali ho do Bratislavy, aby sa v súkromnom ateliéri priučil remeslu,“ priblížila fotografova dcéra.

Boltižiar sa ako osemnásťročný vrátil do rodičovského domu v Liptovskej Ondrašovej a otvoril si živnosť. Neskôr mu príbuzní dohodli sobáš a z manželstva sa narodila dcéra. Žena ale dostala suchoty a po troch rokoch spoločného života zomrela. Malé dievčatko si zobrali krstní rodičia a fotograf bol opäť sám. V tichu a spoločnosti svojich živých obrazov.

Tri mesiace medzi inzerátom a svadbou

„Rodičia sa zoznámili cez inzerát v Evanjelickom poslovi, zobrali sa tri mesiace potom, ako vyšiel inzerát,“ povedala Zlatica. Boltižiarova manželka mala tiež sluchové postihnutie, ktoré pravdepodobne spôsobil ťažký pôrod, pri ktorom zomrela jej matka aj druhé dvojča.

Počula teda veľmi slabo, no vedela však výborne odčítať z pier. „Ona bola spojovateľkou medzi nami, štyrmi súrodencami, a otcom,“ priblížila Zlatica a zároveň priznala, že ju veľmi mrzí, že ani jedno z detí neovláda posunkovú reč.

Fotografia bola skôr o strojenosti

Ján Boltižiar bol veľkým nadšencom fototechniky, navštevoval výstavy a veľtrhy, sledoval časopisy a odborné knihy. Ako prvý v Liptove sa už v roku 1954 začal venovať aj farebnej fotografii. Keď sa mu zapáčilo niečo, čo by zase mohlo posunúť jeho remeslo aj vášeň v jednom, bez váhania si to kúpil. „Vtedy nehľadel na peniaze, ktoré by sa niekedy viac zišli rodine. Na druhej strane ale fototechnika nenapredovala takým závratným tempom ako dnes. Ak by otec žil v dnešnej dobe, asi by chcel mať všetko, aj keď novinka strieda novinku,“ opísala s úsmevom fotografova dcéra.

Okrem moderného technického vybavenia nesmeli ate-liéru chýbať doplnky, ktoré dotvárali portréty. Tu Boltižiar uplatnil svoj cit pre estetiku a vkus. Cestoval po výstavách, aby mohol domov priniesť krojované bábiky, vázy, koberce, tapety alebo pestré vankúše.

„Kedysi bolo fotografovanie skôr o strojenosti a príprave na to, kým fotograf stlačí spúšť,“ vysvetlila Zlatica. Všetky ozdoby ale zostávali nedotknuté v ateliéri, rodina si mohla užiť aspoň kúsok prepychu, až keď veci úplne vyradil.

Menová reforma ho zrazila na kolená

Pečiatka Jána Boltižiara na fotografiách sa postupne rozšírila do celého Liptova. Začal preto rozmýšľať o väčšom dome, aby sa rodina nemusela tlačiť v dvoch miestnostiach a ate-liér by nebol zariadený v obývačke. „Rada sa pozerám na plány domu, v ktorom sme mali bývať,“ načrtla predzvesť pohromy dcéra.

Všetky peniaze, ktoré mal našetrené na nový dom, sa zmenili na bezcenné papiere a fotograf zbankrotoval. Hoci sa šuškalo o menovej reforme, pre ktorú má niekoľkonásobne klesnúť hodnota peňazí, Boltižiar o ničom nepočul.

„Ostatní svoje peniaze investovali, kúpili aspoň materiál. Otec to netušil a prišiel prakticky o všetky peniaze,“ priblížila Zlatica.

Po nástupe komunizmu sa musel vzdať podnikania a zamestnal sa v komunálnych službách. Ako fotograf pracoval v ateliéroch v Liptovskom Mikuláši, Ružomberku a Liptovskom Hrádku. Napriek tomu, že zbankrotoval a nový režim mu zakázal slobodne podnikať, na životnú vášeň nezanevrel. V domácej komore aspoň po večeroch vyvolával fotografie komukoľvek, kto ho požiadal.

Posledná spomienka na zastreleného Žida

Boltižiarovský ateliér sa stále hemžil ľuďmi. Chodili bohatí aj menej majetní. A chodili aj Židia.

„Matka spomínala, že raz prišiel mladý muž, ktorý sa chcel vyfotografovať aj s rodinou. Otec vôbec nevedel, kto to je a ani ho to nezaujímalo, urobil svoju prácu a rodina odišla. O pár hodín vtrhli do domu Nemci, vraj u nás videli Židov. Otec im nerozumel a vojaci videli, že s ním veľa nenahovoria. Jeho hendikep ho zachránil,“ opísala dcéra.

O niekoľko hodín našli Žida vo vedľajšej ulici zastreleného. Posledné, čo po ňom zostalo, je fotografia v ateliéri.

Kvaple v jaskyni rástli hore nohami

K stálym zákazníkom Boltižiarovej dielne patrili aj legendy jaskyniarstva Demänovskej doliny. Prvé fotografie z jaskýň vznikli práve v jeho ateliéri. „Pamätám si, že raz k nám prišli Alojz Lutonský a Anton Droppa po fotografie. Otcovi sa podarilo vyvolať ich s kvapľami naopak, celá jaskyňa bola vlastne hore nohami. Potom sa začali chlapi hádať, no bola to zaujímavá hádka, pretože sa odohrávala na papieri,“ opísala úsmevnú situáciu.

Jána Boltižiara si ľudia pamätajú v typickom slamenom klobúku a s neodmysliteľným fotoaparátom na krku. Zomrel mesiac pred okrúhlou deväťdesiatkou, no zanechal zvečnené spomienky na starý Liptov.


  1. Parkovisko pod Chopkom spoplatnia 4 012
  2. Policajti urobili raziu, dvojici Mikulášanov našli drogy 733
  3. Na Čiernom Váhu funguje technický zázrak Video 150
  4. Most na sídlisku zatvoria 142
  5. V Liptovskom Hrádku prišli o posledný ovál 124
  6. Voľby do VÚC 2017 Liptovský Mikuláš: Zoznam kandidátov na poslancov 109
  7. Práce na Dovalovskej ceste finišujú. Prach, hluk a jamy budú minulosťou 98
  8. Na zápas prišli iba šiesti hostia 73
  9. Opitý nabúral a ohrozil tehotnú ženu 71
  10. Vojenský pomník na Háji-Nicovô by chceli odhaliť na budúci rok 69

Riešime za Vás

Šetrenie vody
Liptovský Mikuláš

Šetrenie vody

V riešení
Policajná hliadka hrala v službe futbal.
Liptovský Mikuláš

Policajná hliadka hrala v službe futbal

Vyriešené
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Parkovisko pod Chopkom spoplatnia

Novinkou tohtoročnej zimnej sezóny v Jasnej bude zmena parkovacieho systému. Pilotný projekt spúšťa prevádzkovateľ na parkovisku Krúpová v lokalite Chopok juh.

Policajti urobili raziu, dvojici Mikulášanov našli drogy

Obaja vydali polícii drogy dobrovoľne.

Na Čiernom Váhu funguje technický zázrak

Prečerpávacia elektráreň je veľkou raritou regiónu, no nie každý o zaujímavom skvoste vie.

Most na sídlisku zatvoria

Pre opravu frekventovaného mosta na sídlisku Podbreziny musia vodiči počítať s jeho zatvorením.

V Liptovskom Hrádku prišli o posledný ovál

Posledný atletický ovál v Liptovskom Hrádku zanikol.

Blízke regióny

Kontroverzný fotograf nafotil sklabinským družstevníkom nevšedný kalendár

​​​​​​​Aj družstevník môže byť dobrým modelom. Dôkazom toho sú poľnohospodári zo Sklabine, ktorí sa rozhodli nafotiť zaujímavé zábery. O úsmevné príhody počas pózovania nebola núdza.

Narodili sa ďalší malinkí Oravci

Nech sa im na svete darí, nech sú zdraví nech robia radosť rodičom.

Vieme, kedy znova napustia vyprázdnený kanál medzi Krpeľanmi a Lipovcom

​​​​​​​Kanál Váhu naposledy vypustili pred sedemnástimi rokmi, odvtedy sa v ňom ale vytvorilo veľa usadenín i prasklín, ktoré sa podpísali pod jeho havarijný stav, najmä pri sučianskej elektrárni. V júli ho opäť vyprázdnili a odvtedy sa opravuje. Dlho to už nepotrvá.

V Sanoku mali športový sviatok, prišiel tam Martin

Na štadióne v Sanoku vládla počas zápasu s Martinom fantastická atmosféra. Nič na tom nezmenilo ani to, že domáci od začiatku až do konca prehrávali.

Mesto začalo s rekonštrukciou Poľnej ulice a Zvolenskej cesty

Cesty neboli opravované dlhé roky, obnova bude stáť 1,6 milióna eur.

Všetky správy

Odsúdili prvých exministrov. Za nástenku dostali dlhoročné tresty

Bývalí ministri výstavby za SNS budú jedinými odsúdenými za kauzu nástenkový tender. Troch úradníkov súd oslobodil.

Obvineného Pippa zadržali v Ždiari. Mal šperky a 50 hodiniek

Polícia: Bol na vrchole zločineckej skupiny.

Univerzitná nemocnica v Bratislave vyhodila lekára, ktorý sa chvastal fackovaním

Lekár z Kramárov sa vo filme Zuzany Limovej Medzi nami o pôrodoch chválil tým, že rodičku upokojil fackou.

Z chudáka je superstar. Pred troma rokmi bosý Jesus natieral obrubníky

Podali sme neuveriteľný výkon proti neuveriteľnému tímu, tvrdil tréner City Pep Guardiola po triumfe v Lige majstrov nad Neapolom 2:1.

Kam vyraziť