Nedeľa, 19. november, 2017 | Meniny má Alžbeta
Pridajte si svoje mesto

Do podtatranskej prírody sa vrátil bobor

Najväčší európsky hlodavec si opäť hľadá cestu späť pod Tatry. Už rok obhrýza kmene stromov a stavia na rieke hrádzu.

Obhryzené stromy sú dôkazom, že bobor sa po dlhých desaťročiach vrátil do liptovskej prírody.(Zdroj: ARCHÍV)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Pred dvesto rokmi bol bobor ešte bežnou súčasťou liptovskej prírody. Človek ho z prirodzeného prostredia úplne vytlačil. Jedinou spomienkou na prítomnosť bobra v Liptove je len názov obce Bobrovec. Pomenovanie dostala podľa zvierat, ktoré v hojnom počte žili v Jaloveckom potoku.

V okolí Nízkych Tatier videli, podľa záznamov, bobra naposledy v prvej polovici 19. storočia. Príroda je niekedy silnejšia ako ľudské snaženie a všetko nasvedčuje tomu, že bobor sa vracia na miesta, kde sa mu kedysi darilo. Pracovníci Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) už rok sledujú staronového obyvateľa liptovskej prírody.

Obhrýza stromy a stavia hrádzu

O návrate bobra do Liptova svedčia obhryzené stromy a hrádza, ktorú si postavil. „V okolí Liptovského Hrádku sme našli neodškriepiteľné dôkazy o výskyte bobra. Z ochranárskeho hľadiska ide o dôležité zistenie, preto nechceme rozširovať informácie o presnom mieste jeho výskytu,“ povedal Mikuláš Hančin, environmentálny pracovník NAPANTu.

Spozorovať bobra vo voľnej prírode je náročné, pretože je plachý a cez deň sa väčšinou skrýva. Všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že liptovský bobor je samotár, no Hančin predpokladá, že vytvorí pár a populácia sa môže u nás rozšíriť.

Bobrovi najviac chutia mäkké dreviny a vyhovuje mu kombinácia stojatých a tečúcich vôd v podhorských oblastiach a nížinách.

Bobry postupne prenikajú hraničnými vodami

Bobor sa teda vrátil po viac ako stopäťdesiatich rokoch. Pracovníci NAPANTu predpokladajú, že do Liptova prišiel z východnej časti Slovenska. Bobrie rodiny tam obývajú korytá riek Poprad a Dunajec. Ich návrat do týchto častí krajiny úzko súvisí s poľským projektom obnovy bobrej populácie vo voľnej prírode.

K podobnému projektu pristúpili aj na rakúskej strane. Bobry sa tam udomácnili a hraničnými vodami postupne prešli aj na rieku Morava, kde žijú už niekoľko rokov. „Všetko nasvedčuje tomu, že bobry sa pomaly, ale isto, vracajú na Slovensko,“ povedal Hančin. Lovili ho pre kožušinu a sekrét.

Bobra vodného v súčasnosti u nás chráni zákon. Jeho prítomnosť v okolí Liptovského Hrádku považuje strážca za významný dôkaz sily prírody.

„Je to druh, ktorý bol na pokraji vyhynutia, ale podarilo sa mu prežiť. Preto musíme dbať o jeho ochranu, aby sme predišli chybám z minulosti, keď ho človek svojou činnosťou takmer vyhubil,“ zdôraznil Hančin.

Ľudia v minulosti lovili bobra pre kožušinu ale aj pre takzvané kastoreum, sekrét bohatý na olej párovej žľazy. Sekrétu ľudia pripisovali pozitívny účinok na ľudský organizmus a verili, že je to aj prostriedok podporujúci potenciu. Okrem toho sa využíva pri výrobe parfémov.

Významnou súčasťou prebiehajúcich rokovaní je zabezpečenie starostlivosti o lesnú a poľnú zver v období núdze.

  1. Na stanici hrá z rozhlasu óda na pálenku alebo erotická pieseň 470
  2. V meste pribudne nový vianočný strom 190
  3. Erik Baláž získal prestížnu cenu Foto 154
  4. Schátrané domy v Palúdzke zvalili, nahradia ich obchody 135
  5. V húštinách sa skrývajú diviaky, ľudia sa ich boja 64
  6. Eška inkasovala všetky góly v oslabovkách 63
  7. Pod Chopkom už zasnežujú Video 34
  8. Lanovky budú do sezóny jazdiť len cez víkendy a sviatky 26
  9. Šiesta Jedenástka roka LFZ v gala šate 19
  10. V súčasnosti obľúbené šatkovanie bolo v minulosti jediným spôsob nosenia detí 17

Riešime za Vás

Šetrenie vody
Liptovský Mikuláš

Šetrenie vody

V riešení
Policajná hliadka hrala v službe futbal.
Liptovský Mikuláš

Policajná hliadka hrala v službe futbal

Vyriešené
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Na stanici hrá z rozhlasu óda na pálenku alebo erotická pieseň

Pri čakaní na vlak si možno cestujúci na stanici ani neuvedomia, že každé hlásenie predchádza zvučka, ktorá vôbec nie je náhodná.

V meste pribudne nový vianočný strom

Mesto počas najväčších sviatkov roka rozžiaria nové prvky svetelnej výzdoby.

Erik Baláž získal prestížnu cenu

Tohtoročnými laureátmi ocenenia Biela Vrana 2017 sa stal aj a ochranár ekoaktivista z Liptova Erik Baláž, tiež bývalí zamestnanci Ministerstva zahraničných vecí SR Zuzana Hlávková a Pavol Szalai, psychológ Štefan Straka.

Schátrané domy v Palúdzke zvalili, nahradia ich obchody

Posledné chátrajúce domy v Palúdzke už zvalili, na ich mieste vyrastie nové nákupné centrum.

V húštinách sa skrývajú diviaky, ľudia sa ich boja

Blízkosť kontajnerov, záhrad a husté kroviny robia z Hája Nicovô top lokalitu pre diviaky. Hlavu v smútku z toho majú najmä obyvatelia blízkych Podbrezín.

Blízke regióny

Mazda skončila v priekope, posádka v nemocnici

Rýchla jazda dvoch mladíkov netrvala dlho, skončila dopravnou nehodou.

Žena z Čierneho Balogu ohovárala,napádanej rodine tým spôsobila vážnu ujmu

Vyšetrovateľ v Brezne začal trestné stíhanie pre prečin ohovárania.

Vražda na okraji mestečka. Súdny príbeh

Mladík sa k brutálnemu činu priznal, no zvalil vinu aj na kamaráta. Ten tvrdil, že je nevinný.

FOTO: Festival klobás v Mošovciach

Nadviazať na dobré tradície sa rozhodli aj v Mošovciach. Premiérový ročník prilákal trinásť družstiev. Nielen z Turca, prišla aj partia majstrov zo Strečna.

Nočná razia v okrese Brezno. Dôvodom boli tvrdé drogy

Národná kriminálna agentúra (NAKA) zasahovala v noci na juhu Slovenska aj v okrese Brezno.

Všetky správy

Pracujú a nestíhajú piť. Dedina roka má len jednu krčmu

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená. Nízka nezamestnanosť, vysoká pôrodnosť, kultúra. Šéfuje jej len 33-ročný starosta.

Márnice sú preplnené, turisti odchádzajú. Mexiko zažíva najkrvavejší rok

Boj proti drogovým kartelom štátu nepomohol. Nezabrala ani taktika ako proti Escobarovi, vznikli nové a oveľa krvavejšie skupiny.

Kaddáfí zachránil nemecký klub. Niečo za to však chcel

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

Deň, ktorý zmenil Tatry. Pozrite si fotografie spred 13 rokov

Víchrica zničila 19. novembra 2004 až 12-tisíc hektárov lesa.

Vo vesmíre znie strašidelné pískanie. Vedci zistili, odkiaľ pochádza

Väčšina častíc je zachytená v pásoch, niektoré však uniknú do našej atmosféry.

Kam vyraziť