Na parížskom štadióne Stade de France sa v stredu večer neskutočné stalo krásnou realitou. Slovenská futbalová reprezentácia porazila pred šesťdesiattisíc divákmi majstrov sveta z roku 1998 a majstrov Európy z roku 2000 2:1. Veľkým hrdinom vydareného medzištátneho stretnutia, ktorým sa skončila sedemnásťzápasová séria Francúzov bez prehry, bol brankár MFK Ružomberok Ľuboš Hajdúch.
Aké boli vaše prvé pozápasové pocity? – pýtame sa na úvod 26 – ročného gólmana, ktorý podal v Paríži senzačný a určite zatiaľ aj svoj životný výkon.
Mal som obrovskú radosť, že sme zdolali hviezdnych Francúzov. Krajšie som si svoj prvý štart v reprezentácii ani nemohol predstaviť. Bola to moja oficiálna premiéra v drese so štátnym znakom, preto som naozaj veľmi šťastný.
Ako spoluhráči reagovali na váš výkon?
Všetci spoluhráči mi gratulovali. Celá šatne bolia na vlne šťastia. Bolo to niečo nádherné, okrem trénerov prišlo medzi nás i celé vedenie výpravy. Boli tam stisky rúk, gratulácie a hlavne obrovská radosť.
Aký ohlas mal váš výkon doma?
Dostal som neuveriteľný počet esemesiek. Keď som po stretnutí prišiel do šatne, už ich bolo okolo tridsať, potom prichádzali nové a nové. Nič také som ešte počas svojej futbalovej kariéry nezažil.
Určite smelo možno povedať, že Hajdúch pod Veľkým oblúkom vychytal svoj životný zápas.
Áno. A najmä z hľadiska svojej brankárskej budúcnosti. Podarilo sa mi uspieť proti tímu, ktorý má vo svojom strede skutočne výnimočné mená. Okrem Henryho by som spomenul ešte aspoň Zidana, Trezegueta či Anelku, ale nebezpečie hrozilo aj od ďalších rýchlych Francúzov.
Tým chcete naznačiť, že aj vašim snom je zahraničné angažmán? Vďaka televízii mohli vaše čarovanie, hlavne pri šanciach vynikajúceho Henryho, v priamom prenose sledovať priaznivci futbalu vo viacerých krajinách. Do sveta ste vyslali skvelú vizitku.
Verím, že som si vylepšil meno a dostal sa do povedomia mnohých. Cez reprezentáciu vidím najschodnejšiu cestu dostať sa raz do cudziny. Myslím si, že takto sa dá určite skôr niekde dostať ako z našej ligy. Hrať za renomovaný klub v zahraničí je asi snom každého futbalistu na Slovensku, cudzina je lákavá. Všetko okolo futbalu sa vo veľkých kluboch točí úplne na inej úrovni. Nezakrývam, rád by som sa pozrel niekde von.
Očakávate, že po tomto vašom famóznom výkone hneď prídu aj nejaké ponuky?
Nechcem nič predbiehať. Momentálne ma zaujíma len jarná časť v Ružomberku. Potom uvidíme, čo bude ďalej.
Poďme k samotnému duelu s Francúzskom. Kedy padla definitíva, že pôjdete do brány?
Už doma bolo jasné, že Kamil Čontofalský nebude môcť nastúpiť kvôli zraneniu. Tréner brankárov Vincúr mi oznámil, aby som sa pripravil.
Ako ste to prijali?
Priznám sa, moje pocity boli v tej chvíli všelijaké, také zmiešané, ale potom sa všetko zmenilo. Deň pred zápasom som už bol maximálne koncentrovaný a bral som to ako každé iné stretnutie, všetka nervozita zo mňa spadla. Aj pred samotným zápasom som bol pokojný.
Vyšli vám prvé zákroky a v ďalšom priebehu z vás doslova sršalo zdravé sebavedomie. Kedy vám bolo najhorúcejšie?
Obávaný Henry mal tri veľké šance, to boli veľmi nebezpečné chvíle. Poriadne som sa zapotil aj pri Maloudovej strele z hranice šestnástky. Kryl som ju na dvakrát. Pri dorážke už som videl, že na mojej hlave pristanú aj kopačky súperovho hráča. To asi bola najzložitejšia situácia.
Thierryho Henryho, hviezdu Arsenalu Lomdýn, ste asi svojimi výnimočnými zákrokmi poriadne znechutili.
To hádam nie. Futbalista jeho kalibru sa nadá len tak ľahko znechutiť. Samozrejme, mám radosť, že som vychytal takého renovovaného strelca.
Veľa nechýbalo, aby ani lopta po Wiltordovom pokutovom kope neskončila vo vašej sieti.
Možno to znie neskromne, ale veril som si. Cítil som, že tú jedenástku chytím, bol to akýsi inštinkt. Hodil som na pravú stranu, ale loptu som ale len „štraichol“ končekmi prstov. Škoda, že som nezabránil jej ceste do siete.
Z čoho pramenila vaša istota pred penaltou?
Povedal som si, že sa mi fajn chytá, a tak som ju chcel zlikvidovať.
Ako sa vám javila práca slovenskej obrany?
Všetci chlapci zahrali veľmi dobre. Vyčnievali však Škrteľ s Ďuricom.
Aké boli slovenské góly z pohľadu nášho muža medzi žrďami?
Oba boli nádherné. To, čo vyviedol Szili Németh, sa len tak nevidí. Bol to veľmi pekný gól. Skvele sadol aj priamy kop Valachovičovi, to bol ďalší bonbónik.
Pred odchodom do Paríža zaznievali rôzne kuvičie hlasy. Napríklad, na čo tam idú, to bude riadny debakel a podobne. Vnímali ste aj vy tieto nálady?
Veľa ľudí tipovalo napríklad výsledok 5:0 pre Francúzov, ale my sme cestovali s tým, aby sme si neurobili hanbu. Vravel som si, ak prehráme 0:1 alebo 0:2, nič sa nebude diať, nepôjde o žiadnu blamáž. Ako asi každý hráč idem vždy na trávnik s tým, že chcem vyhrať. Hoci v prípade tohto duelu to bolo viac v polohe túžby ako reality. Napokon sme urobili len a len dobré meno nášmu Slovensku.