Jan Nezmar, ktorý s futbalom začínal v rodnej dedinke neďaleko Moravy s názvom Hlavnice, prišiel do Ružomberka v lete minulého roka. Na svojom konte mal 165 štartov v I. českej lige a 45 strelených gólov. Pod Čebraťom sa tento skvelý zakončovateľ stal výraznou osobnosťou Komňackého tímu. Honzovi sa darilo aj strelecky, keď desaťkrát rozvlnil sieť súperovej brány.
Máte za sebou polročné účinkovanie na slovenskej futbalovej scéne. Mohli by ste, ako predtým český provoligista (SFC Opava, Slovan Liberec, 1. FC Slovácko) porovnať najvyššie súťaže v krajinách niekdajšieho spoločného štátu? - otvárame rozhovor s 28 - ročným útočníkom MFK Ružomberok.
Ja nesúhlasím s tvrdeniami, že česká liga je jednoznačne lepšia než slovenská. Aspoň v súčasnej dobe, keď to môžem posúdiť na základe veľmi čerstvých skúseností. Zároveň sa priznám, že neviem, ako tomu bolo pred dvoma, troma či štyrmi rokmi. Obe súťaže sú podľa mňa na rovnakej kvalitatívnej úrovni. Na Slovensku pôsobí veľa výborných futbalistov, hlavne mladých. Práve mladí hráči dostávajú na Slovensku oveľa viac príležitostí ako v Čechách. Posledné prestupy tiež potvrdili, že cesta slovenských futbalistov do zaujímavej cudziny nemusí viesť iba cez Česko. Chcelo to len trošku zviditeľniť slovenský futbal v Európe. Podarilo sa to Artmedii a hneď vzrástol záujem zahraničných klubov o futbalistov zo Slovenska.
Prejdime k vášmu ružomberskému angažmánu. Aké zrkadlo by ste nastavili tejto (zatiaľ) polročnej etape?
Po príchode do Ružomberka, ani počas jesennej časti, som nechcel reagovať na otázky, či som urobil správny alebo nesprávny krok. Zdôrazňoval som, že s prvými dojmami môžem vyjsť von najskôr po pol roku. Dnes však môžem smelo vyhlásiť, že sú jednoznačne pozitívne. Súťaž sme síce nezačali dobre, potom to už bolo z našej strany výborné. Aj osobne som spokojný, jeseň sa mi vydarila. Cítim kľud pri srdci, nemám žiadny dôvod sa na niečo sťažovať. Teraz si už iba želám, aby sme veľmi sľubne rozbehnutý ročník dotiahli do úspešného konca.
Ako ste si zvykli na nové prostredie, mesto či jeho okolie?
V pohode a myslím si, že aj veľmi rýchlo. Mne takáto lokalita maximálne vyhovuje. Dvadsať rokov som žil na dedine a potom som sa presťahoval do Liberca. Asi aj preto ma oslovuje štýl menšieho mesta, navyše s nádherným a pokojným okolím. Blízke hory ponúkajú obrovské možnosti na vychádzky i na hubárčenie. Zbieranie húb patrí k mojim najväčším záujmom. V neposlednom rade sa tu cítim super aj preto, ako ma prijali ľudia. Vďaka tomu som zapadol do tohto prostredia.
Dotkli ste sa otca. Je známe, že ide o futbalového fanatika, ktorý vám strašne fandí.
Otec vynechal azda iba dva naše domáce zápasy. Predtým chodil na moje majstráky aj do Opavy, Liberca a do Uherského Hradišťa. Môžem povedať, že bol nadšený štýlom hry, ktorý Ružomberok v jeseni produkoval. Prirovnáva to k Libercu, keď sme získali český titul.
Aj otec hrával futbal?
Áno, a bol mojím veľkým vzorom. Hlavne kvôli vlastnej práci a vtedajším pomerom sa nedostal vyššie. Hrával za rodnú obec Hlavnice a som veľmi šťastný, že som spolu s ním mohol nastúpiť na niekoľko zápasov. On bol stopérom a ja predstopérom. Bolo to medzi mojou šestnástkou a osemnástkou.
A čo zima? Ako vám sedí? Najmä kruté mrazy v predchádzajúcich dňoch?
Mal by som byť na zimu zvyknutý, pretože v Liberci boli podobné klimatické podmienky, nehovorím teraz o týchto výnimočných teplotách. Ale zimu nemám veľmi rád. Akurát sa mi páči, keď panuje cez Vianoce a nechýba ani sneh. Stalo sa už pravidlom, že pred vianočnými sviatkami si spolu s rodičmi odskočím na týždeň niekde na hory, na bežky. Zväčša do okolia Liberca. Tak tomu bolo aj naposledy. Inak by som dal prednosť takému podnebiu, ako je napríklad v Španielsku, predovšetkým kvôli futbalu.
Zjazdovky vás nelákajú?
Vôbec nie. Naposledy som sa na nich spúšťal v siedmej triede základnej školy, keď sme boli na lyžiarskom zájazde. A veru nijako ma to nechytilo za srdce. To je po prvé. Po druhé, k futbalu sa takýto šport absolútne nehodí. Je veľmi nebezpečný na zranenia.
Ako sa vám páči ružomberská zimná príprava?
Myslím si, že dlhšia príprava vonia máloktorému futbalistovi, tá zimná zvlášť. Lenže za to obdobie, čo hrám futbal, naučil som sa aj tento úsek brať pozitívne. Proste je to potrebné a mimoriadne dôležité pre najbližšiu sezónu. Tá súčasná je zvlášť špecifická. Strašne dlhá, takú dlhú prípravu som ešte nezažil.
Čo vám osobitne vadí?
Priznám sa, mojou doménou nie sú dlhé behy. Nezodpovedajú ani mojej telesnej konštrukcii. Ja som skôr na kratšie šprinty. V tých sa vidím, tie mi vyhovujú. Podobne aj posilňovňa. Pri dlhšom behaní sa trápim.
Na záver ešte otázka. Čo poviete na hráčsky pohyb v majstrovskej Artmedii Bratislava? Dôjde k jej oslabeniu?
Ťažko tie posuny hodnotiť. Podľa mňa sa Artmedia nejako výraznejšie neoslabila, pretože popri odchodoch kúpila niekoľko veľmi dobrých futbalistov. Možno zo začiatku sa môže prejaviť jej menšia zohratosť. Lenže súčasné mužstvo Artmedie je natoľko skúsené v ťažkých pohárových zápasoch, že si určite so zmenami veľmi rýchlo poradí. Stále ju radím k najväčším favoritom na titul.
