Pondelok, 20. november, 2017 | Meniny má Félix
Pridajte si svoje mesto
KOMERČNÝ ČLÁNOK

O desaťročnej Strachanovke s Jánom Strachanom

Čo všetko prezradil Ján Strachan, majiteľ Hotela Strachanovka – Jánskej koliby? Vyspovedali sme ho pri príležitosti 10. výročia jej otvorenia.

Prečo majú v Strachanovke silvestrovský ohňostroj dvakrát za rok? Čo visí na Jánošíkovej šibenici a čoho vyrábajú Strachanovicu? Ktorý prezident ju ochutnal a aký nepárnokopytník sa prechádzal po reštaurácii? Aj to prezradil Ján Strachan, majiteľ Hotela Strachanovka – Jánskej koliby, ktorého sme vyspovedali pri príležitosti 10. výročia jej otvorenia. Program podujatia nájdete TU:

Podľa prízvuku asi nepochádzate z Liptova. Odkiaľ ste?

- Pochádzam z Jakubian, okres Stará Ľubovňa.

Východniari väčšinou odchádzajú do Bratislavy. Vy ste sa usadili v Liptovskom Jáne. Kedy a prečo?

- Do Liptovského Jána sme prišli na skusy v roku 2000. Som vyštudovaný kuchár, už v Ľubovni sme podnikali v oblasti gastronómie, robili sme cateringy, mali sme prenajaté stánky vo Vyšných Ružbachoch... V Jáne sme si v roku 2000 prenajali bufety na termálnom kúpalisku, ale bolo zlé leto a nič sme nezarobili, ale ani neprerobili. Dali sme si žiadosť aj na ďalší rok, lebo sme boli zvedaví, aké by to bolo, keby vyšlo aj slniečko...

Bufety na kúpalisku v Jáne sme si potom prenajímali 5 rokov a keď v roku 2003 otvorili Tatralandiu, boli sme tam prví stánkari. Ešte sme zobrali bufety v Jáne pod vlekom, no a v roku 2006 sme začali stavať Strachanovku. Zistili sme, že také niečo tu chýba. Ľudia mali plné penzie len na hoteloch, kde boli ubytovaní, nebola tu reštaurácia pre pocestných, všetci varili len pre svojich hostí. Systém a´la carte stále zostával iba v bufetoch, na kúpalisku, pri vleku. To bola hlavná myšlienka, dôvod, prečo sme sa tu rozhodli postaviť Strachanovku.

Je to zaujímavá stavba, kto vymyslel projekt?

- Poskladal som ho v mojej hlave. Chodil som po celom Slovensku aj Poľsku, „okukával“, mám asi tisíc fotiek kolíb. To najlepšie a najkrajšie z nich sme vybrali a vložili do Strachanovky. V Liptovskom Jáne je veľa kúrií, chcel som, aby to sem pasovalo. Pôvodne, keď sa Strachanovka stavala, sa volala Jánska kúria.

Ale kúrie sú väčšinou murované a Strachanovka je drevená. Z akého je dreva a koľko ste ho pri stavbe spotrebovali?

- Všetko je to poctivé smrekové liptovské drevo, spotrebovali sme ho 760 kubíkov.

Ako dlho ste Strachanovku stavali?

- V novembri 2006 sme zaliali platňu, 4. februára 2007 prišli chlapi, žeriavy, doviezli skelet a za 4 dni ho poskladali. Kým sme vybavili všetky povolenia, kolibu stavali v Liptovskom Mikuláši na štátnych majetkoch. Tam ju aj poskladali, potom rozobrali a zase poskladali v Jáne na súčasnom mieste.

Do stavieb sa zvykne niečo zamurovať – na pamiatku, pre šťastie, pre budúce generácie...Zamurovali ste niečo do Strachanovky?

- Do základov do každého rohu sme zaliali peniaze – slovenské koruny, lebo eurá ešte neboli. Aj pod každým stĺpom by mala byť nejaká minca pre šťastie.

Oficiálne ste Strachanovku otvorili 27. 7. 2007. Je sedmička vaše šťastné číslo? Alebo sú tri sedmičky len náhoda?

- Pôvodne sme mali otvoriť 7. 7. , ale trochu sme nestíhali, tak sme otvorenie odložili na 27. 7. – to je deň, keď sa mi narodila moja prvá dcéra. V deň otvorenia Strachanovky mala 12. narodeniny, takže to dostala akože darček k narodeninámJ Navyše, dátum 27. je v našej rodine veľmi obľúbený: môj najstarší brat sa narodil 27. apríla, ja som sa narodil 27. mája, mladší brat 27. decembra. Najmladší je prenosený 4.júna a sestra sa pýtala na svet skôr 14.mája. Moja prvá dcéra sa narodila 27. júla, druhá 27. januára a tretia 27. apríla. Aj manželku som si našiel s dátumom 7.2.

Ako to vyzeralo na otvorení Strachanovky pred 10 rokmi a aké boli začiatky?

- Na otvorení bolo asi 250 ľudí, krstný otec koliby je primátor Liptovského Mikuláša Ján Blcháč. Pokrstili sme ju starou hasičskou striekačkou, ktorú ťahali kone, požičali sme si ju zo Žiaru. Pestrý program folklórneho typu, podávali sa Liptovsko-Rusnácke špeciality.

Interiér koliby dnes zdobia mnohé štýlové predmety. Odkiaľ ich máte?

- Keď sme otvorili kolibu, bolo v nej len drevo, bola taká holá... Postupne nám každý niečo doniesol. Hostia, ktorí sa k nám vracali, nám darovali rôzne starožitnosti a pekné veci, napríklad kroje, za čo im veľmi pekne ďakujeme. Každá darovaná vec má svoje miesto. Máme aj časť, ktorú voláme paroháreň, kde je veľa poľovníckych trofejí aj medvedia koža, ktorú sme tiež dostali ako dar.

Akí hostia k vám chodievajú? Môžete spomenúť tých známejších?

- Vážime si každého hosťa, všetkým sa snažíme vyjsť v ústrety a robíme všetko preto, aby sa u nás cítili dobre. Ťažko vymenovať všetky krajiny, viacmenej sme mali hostí z celého sveta. Ale za zmienku určite stojí hosť čiernej pleti z Guadeloupe, ktorý na Silvestra s našimi hudobníkmi spieval pesničku „A ja taka čarna“. Nerozumel čo spieva, no farbu mal. Zabavili celý hotel. Najviac si ceníme, že sa k nám hostia opätovne vracajú. Každý hosť, ktorý sa u nás ubytuje, dostane uvítací drink – našu špecialitu - Strachanovicu. Je to náš rodinný produkt, ktorý sme vymysleli a vyrába ho iba pre nás Jelínek. Nikde inde ho nedostanete ani nekúpite, len v našich podnikoch.

Našich? Ktorom ešte?

- Sme štyria bratia a jedna sestra, okres Stará Ľubovňa bol pre nás malý J. Najstarší Brat Štefan má penzión Dinda-Strachan v Ľubovnianskych kúpeľoch. Brat Jaro má v Ždiari penzión Strachan a v Bachledovej doline BACHLEDKU Strachan.

Najmladší Miro sa venuje Autodoprave STRACHAN a farmárčeniu na Farme STRACHAN. Sestrička Anička odišla najďalej na západ (ostala na Považí), kde sa jej darí podnikať vo firme VEREDA SPORT-STRACHAN.

Mimochodom, v Kanade pri Vancouveri máme aj svoj vrch. Zistili sme to, keď sme tam boli na lyžovačke, lebo dcéry lyžujú. Bol tam vrch, ktorý sa volá Strachan a dcéry povedali – veď to je náš kopec...

Vráťme sa ešte k tej Strachanovici. Z čoho je?

- Je to 42-percentný destilát z čučoriedok, dáva sa na predpis a užíva sa ako liek. S bratmi sme kedysi chodievali oberať čučoriedky, to bol náš mládežnícky príjem, naša kvázi obživa. Robila sa z nich aj domáca pálenka. Jelínek nám urobil špeciálny recept, ale čučoriedky mu nedodávame, lebo už nestíhame chodiť oberať.

Aké špeciality ešte ponúkate?

- Ak máte na mysli gastronómiu, tak napríklad Jánošíkovu šibenicu. Na drevenej šibenici sú zavesené údené bravčové rebrá, klobásky, domáca údená slanina a podobné dobroty a ľudia si môžu sami odrezať, čo im chutí. Našou špecialitou je aj takzvané Liptovské korýtko – misa pre dvoch, na ktorej je zo všetkého niečo. Na jedálnom lístku máme aj pečenú baraninu so strapačkami či klasické bryndzové halušky, ktoré neservírujeme na tanieri, ale na drevenom korýtku. Keď je dobrý týždeň, minieme aj 100 kíl bryndze. Kupujeme tú najkvalitnejšiu s najväčším obsahom ovčieho mlieka. K tým špecialitám by som ešte dodal, že máme automat na vlastné mince. Z jednej strany je Liptovský Ján, z druhej erb našej koliby. Pikošky z kuchyne – za 10. rokov fungovania sme navarili 202 478 porcií Bryndzových halušiek so slaninkou, priemerne sa predalo 15 porcií/denne Liptovských pirohov s bryndzou, zjedla sa 1 veľká črieda (cca 500 ks) oviec a spotrebovali sme 30 ton bryndze.

A čo podujatia?

- Tento rok pripravujeme v polovici septembra už 4. ročník neoficiálnych majstrovstiev sveta vo vyrezávaní drevených sôch s názvom Drevené kráľovstvo. Je to trojdňové podujatie, na ktorom rezbári zo Slovenska, Poľska aj Česka vyrezávajú motorovými pílami veľké sochy na danú tému – každý rok inú. Drevený bača s ovečkou stojí pred vchodom do reštaurácie, pri chodníku je zase takmer 11-metrová vyrezávaná drevená lyžica, ktorá je zapísaná aj v Knihe slovenských rekordov. V zime v nej možno urobíme zabíjačku.

Vlani rezbári vyrezali aj betlehem, ktorý sme venovali do neďalekého Parku miniatúr. Posledný deň majstrovstiev je rezbárska šou – rýchlorezba. Rezbári majú za 40 minúť vyrezať sochy, ktoré sa potom dražia a výťažok dražby niekomu venujeme. Prvý rok sme peniaze venovali jánskej materskej a základnej škole, druhý rok na liečenie nášmu bývalému kuchárovi, ktorý po úraze na dovolenke zostal na vozíku, vlani škole pre slabozraké a nevidiace deti v Levoči a tento rok – ešte uvidíme.

Na Strachanovke dvakrát oslavujete Vianoce aj Silvester...

- To je tiež naša špecialita, ktorú nemajú nikde inde v Liptove. Som totiž pokrstený ako pravoslávny a pravoslávni majú Vianoce 6. januára, Silvester 13. januára a Nový rok 14. januára. Vtedy je u nás veľa Ukrajincov a Rusov, varíme tradičné vianočné menu s kapustnicou. Jedine na Strachanovke oslavujeme kresťanské a pravoslávne Vianoce a dvakrát máme silvestrovský ohňostroj.

Pridáte na záver ešte nejakú „pikošku“?

- Mali sme jedného netradičného hosťa – ťažného koňa. Vošiel na recepciu, prešiel cez reštauráciu, ale nič si neobjednal a odišiel. Bola to viac-menej stávka, recesia a svojrázna gratulácia k narodeniu mojej tretej dcéry:)

Chcel by som ešte zdôrazniť, že Strachanovka je rodinný podnik, všetci, ktorí v nej pracujú, sú moja veľká rodina .... za čo im veľmi pekne ďakujem, hlavne tím čo sú so mnou od začiatku, ale aj tím čo už s nami nerobia.

Veľké Ďakujem patrí mojej manželke Ivke, deťom a švagrovi Milanovi s rodinkou.


  1. Na stanici hrá z rozhlasu óda na pálenku alebo erotická pieseň 297
  2. Erik Baláž získal prestížnu cenu Foto 212
  3. Schátrané domy v Palúdzke zvalili, nahradia ich obchody 136
  4. Sviečky horeli pri tabuliach aj sochách 99
  5. V meste pribudne nový vianočný strom 64
  6. Jeseň zakončili remízou 63
  7. V húštinách sa skrývajú diviaky, ľudia sa ich boja 52
  8. Z Nových Zámkov s tromi bodmi 46
  9. Pod Chopkom už zasnežujú Video 38
  10. Kamzíky si v náročných podmienkach poradia 26

Riešime za Vás

Šetrenie vody
Liptovský Mikuláš

Šetrenie vody

V riešení
Policajná hliadka hrala v službe futbal.
Liptovský Mikuláš

Policajná hliadka hrala v službe futbal

Vyriešené
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Na stanici hrá z rozhlasu óda na pálenku alebo erotická pieseň

Pri čakaní na vlak si možno cestujúci na stanici ani neuvedomia, že každé hlásenie predchádza zvučka, ktorá vôbec nie je náhodná.

Erik Baláž získal prestížnu cenu

Tohtoročným laureátom ocenenia Biela Vrana 2017 sa stal aj a ochranár ekoaktivista z Liptova Erik Baláž, tiež bývalí zamestnanci Ministerstva zahraničných vecí SR Zuzana Hlávková a Pavol Szalai, psychológ Štefan Straka.

Schátrané domy v Palúdzke zvalili, nahradia ich obchody

Posledné chátrajúce domy v Palúdzke už zvalili, na ich mieste vyrastie nové nákupné centrum.

Sviečky horeli pri tabuliach aj sochách

Deň boja za slobodu a demokraciu a 28. výročie Nežnej revolúcie si pripomenuli 17. novembra aj v liptovských mestách.

V meste pribudne nový vianočný strom

Mesto počas najväčších sviatkov roka rozžiaria nové prvky svetelnej výzdoby.

Blízke regióny

Okolo cyklochodníka ľudia gazdujú. Cyklistom sa to nie vždy páči

Deti majú strach z kráv pasúcich sa pri cyklotrase. Niektorým cyklistom zase prekáža blato, ktoré na trase nechávajú traktory. Ľudia na bicykloch si zrejme budú musieť zvyknúť na kolorit tunajšieho prostredia so všetkým, čo k nemu patrí.

Nočná razia v okrese Brezno. Dôvodom boli tvrdé drogy

Národná kriminálna agentúra (NAKA) zasahovala v noci na juhu Slovenska aj v okrese Brezno.

Vražda na okraji mestečka. Súdny príbeh

Mladík sa k brutálnemu činu priznal, no zvalil vinu aj na kamaráta. Ten tvrdil, že je nevinný.

Žena z Čierneho Balogu ohovárala,napádanej rodine tým spôsobila vážnu ujmu

Vyšetrovateľ v Brezne začal trestné stíhanie pre prečin ohovárania.

Starostovia prekvapili dôchodcov. Spievali im

Spevácka skupina oravských starostov žne úspechy doma aj v zahraničí.

Všetky správy

Deň, ktorý zmenil Tatry. Pozrite si fotografie spred 13 rokov

Víchrica zničila 19. novembra 2004 až 12-tisíc hektárov lesa.

Bukovský: Doma máme lepšie potraviny než acai či chia

Sme národ, ktorý ľahko prijíma niečo zahraničné ako to svetové. No superpotraviny k nám nemusia cestovať cez celú planétu.

Na Slovan prišla rekordná návšteva. V Španielsku by aj tak dostal pokutu

V šlágri 16. kola Fortuna ligy futbalisti Slovana zdolali prvú Trnavu 1:0. Rozhodol gól Filipa Hološka.

Vo vesmíre znie strašidelné pískanie. Vedci zistili, odkiaľ pochádza

Väčšina častíc je zachytená v pásoch, niektoré však uniknú do našej atmosféry.

Kam vyraziť