Cieľom nebolo iba prejsť trať z Liptovského Mikuláša do Liptovského Hrádku, ale aj podporiť hendikepovaných a hlavne pomôcť 5-ročnému chorému chlapcovi.
Na úvod si pripomeňme, ako Barlatón vznikol. Pôvodne išlo vlastne o recesiu a stávku – zvládnu básnik Ivan Šobáň a rezbár Dalibor Novotný prejsť s barlami 13-kilometrovú trasu z Liptovského Mikuláša do Liptovského Hrádku za menej ako štyri hodiny? Keďže obaja pri chôdzi používajú barly, nazvali ju Barlatón. Chceli poukázať na to, že aj hendikepovaní ľudia majú zmysel pre humor, dokážu sa baviť a urobiť niečo pre svoje zdravie.
Dalibor si už predtým na barly pripevnili zvonček aj svetielka, aby ho na ceste bolo lepšie počuť aj vidieť. Ivan Šobáň, ktorý prekonal detskú mozgovú obrnu, sa na Barlatón poctivo pripravoval a trénoval. Oslovil vtedajšiu zástupkyňu hrádockého primátora Danicu Žiakovú, ktorá pomohla zorganizovať prvý Barlatón. Pesničkár Peter Petiar Lachký dokonca vymyslel logo – v kruhu dve prekrížené barly v teniskách.
Štart prvého Barlatónu bol 18. septembra 2010 v Liptovskom Mikuláši pred mestským úradom pri soche Martina Rázusa, ktorý sa narodil práve v ten deň – 18. 9. 1888. Cieľ v Liptovskom Hrádku bol vyvrcholením Hrádockého športového dňa. Ivana Šobáňa a Dalibora Novotného na trati sprevádzal Igor Žiak a Marika Sülekyová.
Myšlienka Barlatónu oslovila aj ľudí v Komunitnej nadácii Liptov (KNL), ktorá sa tento rok stala jeho organizátorom a dala mu charitatívny rozmer. Porozprávali sme sa so správkyňou nadácie Janou Mrlianovou.
Aký bol Barlatón 2017?
- Zúčastnilo sa ho asi tristo úžasných ľudí, ochotných pomôcť dobrej veci. Prejavili tým podporu a úctu hendikepovaným a zároveň naplnili benefičnú nadstavbu podujatia – pomôcť 5-ročnému Maťkovi Pončákovi z Podturne, ktorý má pľúcnu hypertenziu a po operácii zostal v bdelej kóme. Na štartovnom a dobrovoľných daroch sa vyzbieralo takmer 4-tisíc eur. Za 1735 eur sme zakúpili pre Maťka špeciálny kočík, ktorý sme odovzdali jeho rodičom. Zvyšné budú použité na jeho liečbu, rehabilitácie a cvičenia.
Ivan Šobáň urobil krásne gesto. V cieli každému darcovi, ktorý prispel dodatkovým dobrovoľným darom pre Maťka, venoval svoju poslednú zbierku básní Zo života života. Výška týchto darov bola 200 eur a sú započítané v celkovej výške darov. V deň Barlatónu Ivan oslavoval 55. narodeniny.
Aká bola skladba účastníkov tohtoročného Barlatónu?
- Potešilo nás, že do Barlatónu sa zapojili všetky vekové kategórie, deti aj dôchodcovia, športovci i nešportovci. Bolo to generačné prepojenie – najstarší účastník mal takmer 70 rokov a najmladší tri. Keďže sa pešieho pelotónu zúčastnili aj mamičky na materskej dovolenke s kočíkmi, účastníci boli aj mladší. Barlatón absolvoval aj turistický oddiel detičiek ZŠ s MŠ Okoličné Liptovský Mikuláš. Dokonca urobili aj malú zbierku a venovali peniažky Maťkovi, za čo im veľmi pekne ďakujeme. Trať prešli aj chlapci z DDS Eden Liptovský Hrádok, členovia liptovskomikulášskeho Klubu sklerózy multiplex a základnej organizácie Slovenského zväzu telesne postihnutých. Pončákovcov prišla podporiť blízka rodina aj spolužiaci rodičov, prišli aj vášniví bicyklisti – Liptovskí vrchári. Do Barlatónu sa zapojil aj psí útulok – OZ Zatúlaný chlpáčik z Liptovského Hrádku, takže súčasťou pelotónu boli aj psíky. Účastníci boli nielen z Liptova, ale z celého Slovenska. Neskutočnú energiu a silu bolo cítiť na štarte aj v cieli. Obrovský obdiv a náš rešpekt majú hlavne naši hendikepovaní, ktorí zdolali trať na invalidných vozíkoch či barliach.
Trať bola pre všetkých rovnaká?
- Boli tri kategórie – chodci, bežci a cyklisti. Pre prvú kategóriu, do ktorej patrili aj hendikepovaní a vozičkári, bola trať upravená kvôli náročnosti terénu a merala 7 km. V nej bolo aj šesť ľudí na vozíku, s barlami kráčali okrem Dalibora a Ivana aj členovia Klubu sklerózy multiplex a niektorí dôchodcovia s paličkami. Cyklisti mali najdlhšiu trať – 9 km a štartovali najneskôr, aby sme sa v cieli zišli všetci približne v rovnakom čase.
Avizovali ste, že Barlatón podporí aj olympijský víťaz v chôdzi Matej Tóth. Podporil? Ako konkrétne?
– Áno, cez partnerstvo Zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorá tiež finančne podporila tento projekt. Maťo sa spolu s predstaviteľmi Dôvery chystali aj osobne prísť na Barlatón a prekvapiť Maťka a jeho rodinu, no v tom čase bol M. Tóth na nejakej súťaži, takže, bohužiaľ, osobne nemohol prísť.
Podporili Barlatón aj iné známe osobnosti?
- Barlatón podporil aj bývalý olympionik Jerguš Bača, ktorý sa aj osobne zúčastnil, dokonca bol „tútorom“ pre náročnejšiu trasu cyklistov spolu s poslancom VÚC Jozefom Repaským. Registrovaný bol aj Michal Dávid, dievčatá pri registrácii čakali známeho speváka. No bol to len jeho menovec :)
Vy ste prešli Barlatón s jeho zakladateľmi Ivanom a Daliborom a popri tom ste robili kliky. Prečo?
- Pretože som športovec a bol by „hriech“ ísť len tak popri nich, dala som si svoju vlastnú výzvu ako „hendikep“. Minulý rok som pri každej prestávke, ktorú Ivo potreboval na vydýchnutie robila dvadsať drepov – celkom som urobila 650 drepov od štartu po cieľ. Tento rok som drepy vymenila za kliky, pri každej prestávke som ich urobila desať. Spolu to bolo 400 klikov a v nedeľu to moje ruky poriadne cítili...
V cieli na Borovej Sihoti bolo veselo, spievalo sa, tancovalo, každý dostal medailu, guláš, koláč... Kde ste na to zohnali ľudí?
- Medaily odovzdávali naše dobrovoľníčky, ktoré si predtým odbehli Barlatón a potom vyhrnuli rukávy a pracovali. V cieli im pomáhala aj predsedkyňa Správnej rady nadácie Ivka Multáňová. Guláš nám navarila Borová Sihoť, ktorá nám bezplatne poskytla celý areál kempu. Tortu z takmer 40 vajec upiekla maminka Maťka Pončáka ako poďakovanie všetkým účastníkom Barlatónu. Sponzorsky sme dostali aj jabĺčka a pitný režim od ADS Charitas Liptovský Mikuláš. Pani riaditeľka Janka Trnovská sa aj osobne spolu so svojou dcérkou zapojila do pelotónu. Prekvapením v cieli bolo krásne vystúpenie Detského folklórneho súboru Cindruška pod vedením Elenky Jurenovej a členov Folklórneho súboru Majerán.
Barlatón skutočne naplnil všetky naše očakávania.
