Nedeľa, 19. november, 2017 | Meniny má Alžbeta
Pridajte si svoje mesto

Najrýdzejšie zlato ťažili v Kriváni

Ťažko sa dohútať, čo tak lákalo chudobných aj mocných do podzemia Kriváňa. Hnala ich túžba po bohatstve, rýdzom zlate, hoci toľkí pred nimi zlyhali.

Kôprová dolina a Kriváň.(Zdroj: zdroj - Knižnica Maďarskej akadémie vied © reprofoto: MTA Könyvtára, Kézirattár)

LIPTOV. Banské remeslo je vždy neisté a v krivánskych baniach bolo ale viac ako isté, že namiesto bohatstva tam nájdu nekonečnú lopotu.

Krivánske bane majú viacero prvenstiev. Baníci tam mali najtvrdšie podmienky na ťažbu a bane sú zároveň najvyššími na Slovensku. V banských chodbách nachádzali tvrdú horninu, neznesiteľnú zimu a vietor, sneh a ľad. Pracovali s primitívnymi nástrojmi, bývali v domcoch postavených zo žulových balvanov, diery si vystielali machom, aby im nefúkalo.

O náleze čistých zlatých žíl pritom nemožno hovoriť. Baníci nachádzali zlato roztrúsené v malých čiastočkách v tvrdej žule. Bolo ho tak málo, že ťažba jednej guiney zlata stála dve až tri guiney.


Krivý vrchol vraj spôsobili baníci

Traduje sa viacero povestí, prečo má Kriváň naklonený špic. Jedna z nich hovorí, že to baníci v urputnej snahe nájsť zlato vrchol podkopali a ten sa na jednej strane prepadol. Prví, kto tušili bohatstvo v Kriváni, boli nemecké rodiny bývajúce v Hybiach. V Hybici ryžovali zlato. Zrejme im to nestačilo, a preto išli vyššie, tak vysoko, ako sa len dá. Priamo do vrcholu Kriváňa.

„Za kráľa Mateja Korvína vyhĺbili liptovskí haviari štôlne pozdĺž Škaredého žľabu a v Kotlinách. Boli veľkí optimisti, keď ich nazývali zlatými baňami,“ hovorí publicista Ivan Bohuš v Knihe Tatranské štíty a ľudia.

„Medzi všetkými karpatskými vrchmi nenájdeme žiaden iný, v ktorom by sa s tak veľkým úsilím a tak dlhodobo, hoci s mnohými prerušeniami, bolo bývalo ťažilo, ako na takzvanom Kriváni v Liptovskej župe,“ napísal v roku 1772 Jonáš Andrej Czirbesz, evanjelický farár a prírodovedec, ktorý uskutočnil prvý zaznamenaný výstup na Kriváň.


Odvážne ich volali Kruh šťastia

V západných svahoch Kriváňa a Škaredom žľabe začali Hybania kutať ešte v 15. storočí.

„Ich neúspech neodradil ďalších podnikavých ľudí. Po krátkej prestávke prešli bane do rúk Fuggerovcov, no aj oni sa veľmi skoro prestali zaujímať o Kruh šťastia, ako nazývali svoj Krivánsky banský revír,“ spresnil Bohuš.

„Vo finančnej tiesni štátnej pokladnice upriamil kráľ Ferdinand I. v polovici 16. storočia najväčšiu pozornosť na dolovanie drahých kovov. Zoštátnené fuggerovské bane podriadili v roku 1546 správe komorných majetkov v Liptovskom Hrádku a na Kriváň vyslali skúsených expertov z Banskej Bystrice a zo Španej Doliny.“

Neskôr cisár a uhorský kráľ Maximilián, ktorý sa zaslúžil o rozvoj baníctva v Uhorsku, oficiálne otvoril zlatú baňu, vytvoril Maximiliánovu banskú cestu a stupy. Bolo to obdobie intenzívneho dolovania v krivánskych baniach.


Kópia je v múzeu

Robota v krivánskych baniach bola mimoriadne ťažká a nebolo to iba pre náročný prístup do vysokej nadmorskej výšky. Šachty chlapi razili hlavne ručne, kresali ich.

„Niektoré ručne kresané chodby, kresanice, majú taký nízky profil, že sa museli raziť poležiačky. Výška dobývok len zriedka prevyšuje 1,3 metra,“ opísala Monika Orvošová, geologička Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva. Nezriedka mali banské chodby priemer 70 krát 70 centimetrov. Ťažko si predstaviť námahu, s ktorou v takých úzkych chodbách hľadali drahé kovy. Pre zaujímavosť, kópia vchodu do krivánskej bane sa nachádza vo vynovenom Slovenskom múzu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši

Od 15. do 19. storočia sa v krivánskych baniach vystriedali viacerí tvrdohlaví dobrodruhovia. Posledným z nich bol v rokoch 1784 až 1811 evanjelický farár zo Štrby Jozef Fornet. Rudu vozil až do Štrby, kde ju spracovával.


Čím hlbšie,tým hluchšie

Krivánske bane vydali dovedna približne 50 kilogramov zlata. Pre porovnanie, kremnické bane vydali v 14. storočí 250 kilogramov. Krivánskeho zlata bolo máličko, ale hovorilo sa, že je najrýdzejšie v celom Uhorsku.

„Dĺžka zrudnených zón je niekoľko desať až sto metrov, ich hrúbka je od 20 do 50 centimetrov. Zlatonosné žily sú šošovkovité, vyplnené kremeňom, niekedy je prítomný pyrit a antimonit. Zlato tvorí prevažne len drobné zlatinky v kremeni od 0,5 do 1,5 milimetra, zriedka vytvára aj žilky. Rýdzosť zlata sa pohybuje v rozmedzí 842 až 976,“ vysvetlila geologička.

Skutočne sa tým radí medzi najčistejšie zlato. Jonáš Andrej Czirbesz poukázal na zvláštnosť krivánskych zlatých žíl.

„Na povrchu sa nachádzajú rudy s vysokou rýdzosťou, s pribúdajúcou hĺbkou sa však neustále znižuje ich obsah až do tej podoby, že nakoniec neostane po zlate ani stopy. Dokonca v ešte väčšej hĺbke sa už nenachádzajú ani rudné horniny a narazí sa na hlušinu, z ktorej je tvorené celé pohorie.“


Zvyšky banského snaženia zostali dodnes

Vo vrcholových častiach Kriváňa sa v súčasnosti nachádza viac ako desať zavalených štôlní. Dokonca turistický chodník vo viacerých častiach prechádza okolo zavalených baní a kopíruje starú banskú cestu.

Najvyššie položená štôlňa Terézia sa nachádza sotva 50 metrov pod vrcholom Kriváňa, ťažil sa v nej cín. Baníci využívali dokonca kone, ktoré do výšin vynášali potrebné zariadenia. Vstup do nej náhodne objavil strážca Tatranského národného parku Ján Šeleng.

„Zostali tu len zvyšky kamenných prístreškov, krámcov, v podobe rozpadnutých nízkych múrikov a krátke úseky starej baníckej cesty zarastené kosodrevinou,“ povedala Orvošová.
„Dnes sú poväčšine ústia štôlni zasypané a niekoľko storočnú námahu tatranských zlatokopov zotreli vysokohorské podmienky,“ dodala.


Len nevedomec alebo podvodník

Na konci 18. storočia podnikol do Uhorska výskumnú cestu profesor ľvovskej univerzity Baltazár Hacquet, pôvodom Francúz z Bretane. Mal preštudovať tatranskú geológiu, pramene, klímu, rastlinstvo a živočíšstvo, hlavne ale hutníctvo. Kriváň navštívil v čase, keď už bane nefungovali. O svojej ceste vtedy napísal: „Už na prvý pohľad dá sa zistiť, že to bol omyl, že len nevedomec alebo podvodník mohol tu otvoriť bane, v takomto drsnom a divokom pohorí, ktoré na všetkých stranách má strminy a priepasti.“


  1. Na stanici hrá z rozhlasu óda na pálenku alebo erotická pieseň 569
  2. V meste pribudne nový vianočný strom 178
  3. Schátrané domy v Palúdzke zvalili, nahradia ich obchody 157
  4. V húštinách sa skrývajú diviaky, ľudia sa ich boja 74
  5. Eška inkasovala všetky góly v oslabovkách 43
  6. Pod Chopkom už zasnežujú Video 36
  7. Lanovky budú do sezóny jazdiť len cez víkendy a sviatky 24
  8. Šiesta Jedenástka roka LFZ v gala šate 23
  9. Archeopark Liptovia znamená začiatok zážitkovej archeológie 15
  10. Erik Baláž získal prestížnu cenu Foto 12

Riešime za Vás

Šetrenie vody
Liptovský Mikuláš

Šetrenie vody

V riešení
Policajná hliadka hrala v službe futbal.
Liptovský Mikuláš

Policajná hliadka hrala v službe futbal

Vyriešené
Pridaj svoj podnet

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Na stanici hrá z rozhlasu óda na pálenku alebo erotická pieseň

Pri čakaní na vlak si možno cestujúci na stanici ani neuvedomia, že každé hlásenie predchádza zvučka, ktorá vôbec nie je náhodná.

V meste pribudne nový vianočný strom

Mesto počas najväčších sviatkov roka rozžiaria nové prvky svetelnej výzdoby.

Schátrané domy v Palúdzke zvalili, nahradia ich obchody

Posledné chátrajúce domy v Palúdzke už zvalili, na ich mieste vyrastie nové nákupné centrum.

V húštinách sa skrývajú diviaky, ľudia sa ich boja

Blízkosť kontajnerov, záhrad a husté kroviny robia z Hája Nicovô top lokalitu pre diviaky. Hlavu v smútku z toho majú najmä obyvatelia blízkych Podbrezín.

Eška inkasovala všetky góly v oslabovkách

V piatkovom domácom zápase privítali mikulášski hokejisti oceliarov z Košíc.

Blízke regióny

Mazda skončila v priekope, posádka v nemocnici

Rýchla jazda dvoch mladíkov netrvala dlho, skončila dopravnou nehodou.

Žena z Čierneho Balogu ohovárala,napádanej rodine tým spôsobila vážnu ujmu

Vyšetrovateľ v Brezne začal trestné stíhanie pre prečin ohovárania.

Vražda na okraji mestečka. Súdny príbeh

Mladík sa k brutálnemu činu priznal, no zvalil vinu aj na kamaráta. Ten tvrdil, že je nevinný.

Deti, ktoré sa nenarodili vlani, sa už nenarodia

Odborníci hľadali odpoveď na otázku, v čom sa ukrýva tajomstvo vysokej pôrodnosti na Orave. Zhodli sa, že za tým bude asi viera v Boha a tradičné hodnoty.

Žilinského lekára a jeho pacientov odsúdili za korupciu

Celkom osem skutkov korupcie priznal 54-ročný chirurg Ján R. zo Žiliny.

Všetky správy

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

Pracujú a nestíhajú piť. Dedina roka má len jednu krčmu

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená. Nízka nezamestnanosť, vysoká pôrodnosť, kultúra. Šéfuje jej len 33-ročný starosta.

Alternatívu nepotrebuje iba Smer, ale aj SaS

Žasneme nad tým, ako sa na Slovensku v radoch stúpencov opozície znížili nároky.

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

Život s Teslou X nie je jednoduchý. Majiteľ chodí do servisu každý mesiac

Fanúšik otvorene porozprával o všetkých problémoch s autom, v servise bol už 25-krát.

Kam vyraziť