TATRY. 19. novembra uplynie 12 rokov od veternej kalamity, ktorá sa prehnala Vysokými Tatrami rýchlosťou 230 kilometrov za hodinu a vyvrátila stromy na vyše 12-tisíc hektároch, poškodila infraštruktúru a viaceré tatranské objekty.
„Som rád, že príroda po kalamite takto vyhráva. Musíme byť trpezliví, lebo príroda je trpezlivá a musíme byť na jej strane. Tatranský národný park (TANAP) a chránené územie je naše prírodné bohatstvo a mali by sme ho zachovať aj pre budúce generácie. Tam, kde by nemal byť ľudský zásah, tak tam by mala príroda zostať tak,“ povedal minister životného prostredia.
Dialógu s ministerkou Matečnou sa nebráni
Doplnil, že príroda sa popasovala s kalamitou a postupne na miestach, kde víchrica zničila les v súčasnosti vyrastá nový porast. Sólymos uviedol, že sa nebráni dialógu s ministerkou pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabrielou Matečnou, ale chce, aby dialóg bol zameraný odborne.
„Nechceme do toho vnášať žiadne emócie. Budeme však zastávať názor, že príroda sa so všetkým popasuje sama,“ dodal.
Ako príklad uviedol, že v národnom parku vo Švédsku nedávno blesk zabil približne 300 sobov. Rozhodli sa, že mŕtve zvieratá nechajú tak, aby sa príroda s týmto problémom vysporiadala sama.
Jedným z problémov, ktoré trápia lesy Vysokých Tatier je aj lykožrút. Riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko poznamenal, že lykožrút je rozšírený najmä v Západných Tatrách.
„Od Tichej doliny smerom na východ situácia až taká kritická nie je, ako bola v minulosti,“ povedal. Ministerstvo životného prostredia každoročne prispieva na boj proti lykožrútom v chránených územiach. „Tento rok sme prispeli z Environmentálneho fondu vyše 700-tisíc eur a teraz ešte rokujeme o ďalších vyše 400-tisíc eurách na tento účel,“ poznamenal Sólymos.
Mechanizmy by narobili väčšiu spúšť
Majko zdôraznil, že v súčasnosti sa hovorí o tom, že zonácia je liekom na všetko.
„Piaty stupeň ochrany je budúca A zóna, to znamená, že ak sa teraz dovolí zasahovať v piatom stupni ochrany, tak zonácia bude zbytočná, pretože aj v A zóne by sa potom zasahovalo,“ vysvetlil Majko s tým, že: „Je pravdou, že desiatky hektárov lesov vyschli, pretože po každej kalamite nastúpi chrobák – podkôrnik a dôjde k podkôrnikovej kalamite. Príroda však vie všetky rany zaceliť a po 12 rokoch tu púšťať mechanizmy by narobilo pre tento ekosystém väčšie škody ako osoh.“
Na polome vyrastá nový les
Riaditeľ Správy TANAP-u poznamenal, že národný park má funkciu biodiverzity, čiže zastúpenie všetkých pôvodných druhov.
„Keby sa tu začalo pracovať, tak by časť týchto druhov musela odísť. Som presvedčený, že diskusie na tému lykožrúta sú úplne zbytočné,“ dodal Majko.
Podľa jeho slov malo byť toto územie vyschnuté, ale v prípade Tichej doliny vyrastá na polome mladý les. „Nachádza sa tu 30 chránených druhov vtákov, ktoré tu hniezdia, 25 chránených druhov cicavcov, chrobáky, či motýle,“ vymenoval.
Zdôraznil, že po 12 rokoch nezvíťazili lesníci ani ochranári, ale vyhrala príroda.
„Keby to po roku 2004 dopadlo inak a ťažba by začala aj v Tichej doline, tak by sme tu dnes videli rozsiahle rúbaniská. Kalamita znamená opravenie zlého stavu. Tu na tomto mieste bol zlý les, bola to premenená smreková monokultúra, ktorú sfúkol vietor. Teraz je tu jarabinový les, ktorý opravuje tie chyby,“ uzavrel Erik Baláž z Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk.
